Meliatsko-halstattský oceán: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d gramatika
d dopln.
Riadok 2:
| Obrázok = 230 Ma plate tectonic reconstruction.png|Meliatsko-halstattský oceán na začiatku riftingu v spodnom triase pred 249 mil. rokov|center|190px
}}
'''Meliatsko-halstattský oceán''' niekedy tiež označovaný ako '''Meliatsky oceán''' bol úzky [[sedimentačný bazén|bazén]], tvorený [[Oceánska zemská kôra|oceánskym]] typom [[zemská kôra|kôry]], ktorý existoval medzi Eurázijským kontinentálnym okrajom a blokom [[Tisia|Tisy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Golonka, | meno = J., [| odkaz na autora = | titul = Glossary of plate tectonics and paleogeographic terms | url = http://www.dinodata.org/Golonka/GLOSSARY.pdf Glossary| ofdátum platevydania tectonics= and| paleogeographicdátum terms]aktualizácie (Online)= prístup| dátum prístupu = 10.12.2008 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = Eng}}</ref>. Rifting oceánu začal začal v [[Oceánpelsón]] vznikole, v strednom [[trias]]e a existoval do strednej až mladšej (konec [[Oxford (geochronologická jednotka)|oxfordu]], zrejme [[Jura (geochronologická jednotka)|jury]] (175 - 150 Ma)<ref name="Kozur, 1991">Kozur, H., 1991: ''The evolution of the Meliata-Hallstatt ocean and its significance for the early evolution of the Eastern Alps and Western Carpathians.'' Palaeogeography, Palaeoclimatology, Palaeoecology, 87, s. 109-135</ref>. Bol subprovinciou [[Tethys (more)|Tethýdy]], ktorá do [[Karpaty|karpatskej]] oblasti zasahovala z východu. Nachádzal sa medzi okrajom [[Laurázia|laurázijskej]] (neskôr [[Eurázijská platňa|eurázijskej platne]]) a blokom Tisy ([[Panónska panva|Panónskej panvy]]). Vznikol pravdepodobne ako [[zaoblúková panva]]. V období riftingu bol oceán široký až 600 km. Uzavretie oceánu, bolo jedným z prvých prejavov [[alpínske vrásnenie|alpínskeho vrásnenia]] v oblasti Karpát a malo významný vplyv na ich ďalšie formovanie.
 
Názov ''Meliatsky oceán'' bol odvodený z pomenovania obce [[Meliata]] v [[Okres Rožňava|rožňavskom okrese]], kde boli objavené metamorfované [[perm (geochronologická jednotka)|permské]] až [[trias]]ové horniny pôvodne zadelené do [[gemerikum|gemerika]], ktoré v neskoršom období geológovia vyčlenili ako samostatnú jednotku [[meliatikum]]. Význam oblasti objavili a ako prví popísali vo viacerých prácach medzi rokmi [[1973]] a [[1985]] geológovia [[Heinz Kozur]] a [[Rudolf Mock]], najprv v mezozoických jednotkách Vnútorných Západných Karpát a neskôr aj v [[juvavikum|juvavických príkrovoch]] [[Severné Vápencové Alpy|Severných Vápencových Álp]]<ref name="Relics of the Meliata ocean crust">Ivan, P., 2002;: ''Relics of the Meliata ocean crust: Geodynamic implications of mineralogical, petrological and geochmical proxies.'' Geologica Carpathica, 53, 4, s. 245 - 256</ref>.
 
V súčasnosti sú za pozostatky meliatsko-halstattského oceánu, ktorý existoval od stredného [[trias]]u ([[anis]]) po strednú až vrchnú [[jura (geochronologická jednotka)|juru]] považované najmä horniny subdukčnej melanže meliatika. Tvorí ju predovšetkým [[meliatska jednotka|meliatska]] a [[jaklovská jednotka]] so slabo alebo vôbec nemetamorfovanými fragmetami [[ofiolitový komplex|ofiolitov]] a [[olistostróma|olistostrómy]] hlbokovodných [[radiolarit]]ov. Súčasťou svahov okolitých kontinentov zvažujúcich sa do oceánu bolo i [[turnaikum]] a [[silicikum]]. Diskutabilná je však ich pozícia rovnako ako vysokým tlakom metamorfovaných hornín ([[modrá bridlica|modré bridlice]]) v [[príkrov Bôrky|príkrove Bôrky]]. Umiestnenie [[sutúra (tektonika)|sutúry]] po jeho uzavretí, je diskutabilné. Niektorí považujú za sutúru [[rožňavský zlom]] alebo [[lubenícko-margecianska línia|lubenícko-margeciansku líniu]], iní ju kladú južne od pohoria [[Bukové vrchy|Bükk]].