Národný pamätník na Vítkove: Rozdiel medzi revíziami

'''Národný pamätník na Vítkove''' je funkcionalistický pamätník, ktorý bol postavený v rokoch [[1929]]–[[1932]] na vrchu Vítkov v [[Praha|Prahe]], podľa projektu Jana Zázvorku. Hlavným účelom malo byť uctenie pamiatky českých legionárov[[legionár]]ov a českého odboja v období [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]] ([[1914]]–[[1918]]), rozšírený bol v rokoch [[1946]]–[[1949]]. V rokoch [[1954]]–[[1962]] tu bolo umiestnené aj mauzóleum [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]].

[[Husiti]] na Vítkove zaznamenali pod vedením [[Jan Žižka|Jana Žižku z Trocnova]] vojnový úspech: [[14. júl|14. júla]] [[1420]] tu porazili križiacke vojsko. Už vtedy bol jeho názov známy takmer storočie. Pomenovaný bol podľa pražského mešťana Vítka z Hory, ktorý tu vlastnil vinice. Najstaršia doložená správa o kopci nad pražským Žižkovom[[Žižkov]]om je z roku [[1041]].

Myšlienka národného pamätníka, ktorý by na rozdiel od doterajších pripomenutí porážok poukazoval na hrdosť a odvahu českého národa, mala spočiatku rýdzo miestny charakter. V lete [[1882]] bol z popudu niekoľko sto miestnych občanov založený spolok pre vybudovanie pomníkupomníka Jana Žižku v Trocnova na vrchu Žižkove[[Žižkov]]e a nebyť budovateľského [[étos]]u novej [[ČSR|Česko-slovenskej republiky]], mohlo byť všetko úplne inak. Veľkolepú [[nekropola|nekropolu]] synov národa, legionárov a osloboditeľov mala socha Jana Žižku iba otvárať. <!-- Tiež ale dodajme, že porevolučná zmena politickej klímy veľa nového nepriniesla. --> Zároveň sa pamätník stal obľúbeným miestom mnohých Pražanov[[Pražan]]ov.

Pri stavbe pamätníka bol v mimoriadnej miere použitý prírodný kameň, najmä žuly[[žula]] a mramoru[[mramor]] domáceho pôvodu.