Viktor Frankl: Rozdiel medzi revíziami

Známy je aj jeho príklad o životnej orientácií jednovaječných dvojčiat. Jeden z týchto bratov sa stal kriminálnikom, zdatným a rafinovaným a druhý kriminalistom, takým istým.

 

Frankl sa zaoberá človekom ako celkom. Podľa jeho názoru je ľudská povaha trojdimenzionálna. Má dimenziu fyziologickú (biologickú), psychologickú a noologickú

 

Teda nie sloboda bez [[determinizmus|determinizmu]], ale napriek determinizmu.

 

Kým Freud považoval za hlavnú motivačnú silu človeka vôľu po slasti, Adler vôľu po moci, Frankl argumentuje, že súčasné teórie týmto považujú človeka za bytosť, ktorá buď reaguje na podnety, alebo abreaguje svoje pudy, ale neberú do úvahy, že svojím životom človek odpovedá na otázky, ktoré mu kladie život, a tak napĺňa zmysel, ktorý mu život ponúka.

 

Frankl atraktívnym spôsobom upozornil na špecificky ľudskú dimenziu zmyslu a jej liečebný potenciál, prispel k rehumanizácii psychoterapie a medicíny.

 

* ''Člověk hledá smysl - úvod do logoterapie'', 1994 Praha, Psychoanalytické vydavateľstvo

* ''Vůle ke smyslu'', Brno, Cesta 1994, 1997