Oto Petzval: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
IW-BOT (diskusia | príspevky)
d Robot: Odstraňujem Kategória:Články bez interwiki
kat, defaultsort a iné menšie
Riadok 1:
'''Oto Petzval''' (* [[6. január]] [[1809]], [[Spišská Belá]] – † [[28. august]] [[1883]], [[Budapešť]], ([[Maďarsko]])) bol [[matematik]].
 
== Život ==
Mladší brat [[Jozef Maximilián Petzval|J. M. Petzvala]], študoval v [[Kežmarok|Kežmarku]], na gymnáziu v [[Levoča|Levoči]], filozofické ročníky na kráľovskej akadémii v [[Košice|Košiciach]] a napokon od r. [[1828]] na peštianskom Institutum geometricum, kde získal inžiniersky titul a kde sa stal prv korepetítorom, neskôr suplujúcim profesorom na katedre praktickej geometrie ([[1833]]). V r. [[1839]] získal doktorát na peštianskej univerzite a zároveň sa tam stal riadnym [[profesor]]om vyššej [[matematika|matematiky]], prednášal však aj pre poslucháčov Institutum geometricum. Revolučné roky [[1848]]/49 a následná éra absolutizmu síce zasiahli do života univerzity ako aj jej inžinierskeho ústavu v podobe personálnych i organizačných zmien, on však v rôznych funkciách zostal prednášať až do svojho odchodu na dôchodok v r. [[1883]], od r. [[1857]] už len v rámci filozofickej fakulty. Sporadicky prednášal aj mechaniku a predmety technického zamerania, istý čas dokonca astronómiu. V dvoch funkčných obdobiach ([[1843]]– [[1846]], [[1860]]– [[1863]]) zastával funkciu [[dekan]]a filozofickej fakulty. V r. [[1858]] bol zvolený za člena Uhorskej akadémie vied. Samostatné matematické výsledky nemal, napísal však niekoľko kvalitných stredoškolských aj vysokoškolských učebníc matematiky, ktoré odrážali náročnejšie požiadavky nastupujúcej priemyselnej revolúcie v Uhorsku. V svojej učebnici pre vyššie gymnáziá a reálky ([[1856]]), ktorá získala cenu akadémie, sa v uhorských pomeroch priekopnícky dotkol aj pojmu [[Zobrazenie (matematika)|funkcie]] a venoval sa i základom počtu pravdepodobnosti. Jeho učebnica vyššej matematiky ([[1867]]– [[1868]]) patrila k prvým učebniciam diferenciálneho a integrálneho počtu napísaným v maďarčine. Bol autorom učebnice astronómie a z poverenia akadémie napísal aj dvojzväzkovú príručku technickej mechaniky. Venoval sa tiež konštrukčným výpočtom parných strojov, najviac sa však zaslúžil svojou dlhoročnou pedagogickou činnosťou, výchovou viacerých generácií stredoškolských profesorov aj inžinierov–technikov.
 
== Zdroj ==
Mladší brat J. M. Petzvala, študoval v [[Kežmarok|Kežmarku]], na gymnáziu v [[Levoča|Levoči]], filozofické ročníky na kráľovskej akadémii v [[Košice|Košiciach]] a napokon od r. [[1828]] na peštianskom Institutum geometricum, kde získal inžiniersky titul a kde sa stal prv korepetítorom, neskôr suplujúcim profesorom na katedre praktickej geometrie ([[1833]]). V r. [[1839]] získal doktorát na peštianskej univerzite a zároveň sa tam stal riadnym [[profesor]]om vyššej [[matematika|matematiky]], prednášal však aj pre poslucháčov Institutum geometricum. Revolučné roky [[1848]]/49 a následná éra absolutizmu síce zasiahli do života univerzity ako aj jej inžinierskeho ústavu v podobe personálnych i organizačných zmien, on však v rôznych funkciách zostal prednášať až do svojho odchodu na dôchodok v r. [[1883]], od r. [[1857]] už len v rámci filozofickej fakulty. Sporadicky prednášal aj mechaniku a predmety technického zamerania, istý čas dokonca astronómiu. V dvoch funkčných obdobiach ([[1843]]– [[1846]], [[1860]]– [[1863]]) zastával funkciu [[dekan]]a filozofickej fakulty. V r. [[1858]] bol zvolený za člena Uhorskej akadémie vied. Samostatné matematické výsledky nemal, napísal však niekoľko kvalitných stredoškolských aj vysokoškolských učebníc matematiky, ktoré odrážali náročnejšie požiadavky nastupujúcej priemyselnej revolúcie v Uhorsku. V svojej učebnici pre vyššie gymnáziá a reálky ([[1856]]), ktorá získala cenu akadémie, sa v uhorských pomeroch priekopnícky dotkol aj pojmu funkcie a venoval sa i základom počtu pravdepodobnosti. Jeho učebnica vyššej matematiky ([[1867]]– [[1868]]) patrila k prvým učebniciam diferenciálneho a integrálneho počtu napísaným v maďarčine. Bol autorom učebnice astronómie a z poverenia akadémie napísal aj dvojzväzkovú príručku technickej mechaniky. Venoval sa tiež konštrukčným výpočtom parných strojov, najviac sa však zaslúžil svojou dlhoročnou pedagogickou činnosťou, výchovou viacerých generácií stredoškolských profesorov aj inžinierov–technikov.
 
== Externé odkazy ==
{{MUSAV|166}}
 
[[Kategória{{DEFAULTSORT:Narodenia v 1809|Petzval, Oto]]}}
[[Kategória:ÚmrtiaNarodenia v 1883|Petzval, Oto1809]]
[[Kategória:Úmrtia v 1883]]
[[Kategória:Uhorskí matematici]]
[[Kategória:Slovenskí matematici]]
 
[[hu:Petzvál Ottó]]