Piešťany: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d -erb bez povolenia
Odstránený obsah stránky
Riadok 1:
{{Perfektný článok}}
{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
| name = Piešťany
| other_name =
| category = mesto
<!-- *** Image *** -->
| image = Napoleonske kupele Piestany.JPG
| image_caption = Napoleónske kúpele
<!-- *** Symbols *** -->
| flag =
| symbol =
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name =
| motto =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Slovensko
| country_flag = 1
| state =
| region = [[Trnavský kraj|Trnavský]]
| histregion = [[Považie]]
| district = [[Okres Piešťany|Piešťany]]
| municipality =
<!-- *** Family *** -->
| part =
| river = Váh
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| coordinates_no_title =
| elevation = 162
| lat_d = 48
| lat_m = 35
| lat_s = 03
| lat_NS = S
| long_d = 17
| long_m = 50
| long_s = 01
| long_EW = V
| coordinates_type = region:SK_type:city(30000)
| highest =
| highest_elevation =
| highest_lat_d =
| highest_long_d =
| lowest =
| lowest_elevation =
| lowest_lat_d =
| lowest_long_d =
<!-- *** Dimensions *** -->
| area = 44.201
<!-- *** Population *** -->
| population = 29957
| population_date = 31. 12. 2004
| population_density = auto
<!-- *** History & management *** -->
| established = 1113
| established_type = Prvá písomná zmienka
| mayor = Ing. Remo Cicutto
| mayor_type = Primátor
| mayor_party = NEKA
<!-- *** Codes *** -->
| timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1
| timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2
| postal_code = 921 01
| area_code = +421-33
| area_code_type = Telefónna predvoľba
| code = 507440
| code1 = PN | code1_type = [[Evidenčné číslo vozidla|EČV]]
<!-- *** Free frields *** -->
| free =
<!-- *** Maps *** -->
| map = Slovakia - outline map.svg
| map_background = Slovakia - background map.png
| map_caption = Poloha v mesta v rámci Slovenska
| map_locator = Slovensko
| map1 = Trnava Region - outline map.svg
| map1_background = Trnava Region - background map.png
| map1_caption = Poloha v rámci Trnavského kraja
| map1_locator = Trnavský kraj
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Piešťany
| statistics = [http://www.statistics.sk/mosmis/prvav2.jsp?txtUroven&#61;420204&lstObec&#61;507440&Okruh&#61;zaklad MOŠ/MIS]
| website = http://www.piestany.sk
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
'''Piešťany''' ([[Maďarčina|maď.]] ''Pőstyén'', [[Nemčina|nem.]] ''Pistyan'', [[Poľština|poľ.]] ''Pieszczany'') sú kúpeľné mesto na [[Slovensko|Slovensku]], sídlo [[Okres Piešťany|okresu]] a mnohých vedeckých inštitúcií. Je medzinárodným strediskom liečby reumatických chorôb a významným regionálnym centrom kultúry, školstva, športu a rekreácie. Hospodárstvo mesta je závislé na liečebnej starostlivosti, turistickom ruchu, elektrotechnickom, strojárskom a potravinárskom [[Priemysel|priemysle]]. Preteká ním [[rieka]] [[Váh]]. Má nížinné, teplé a suché [[podnebie]].
 
V okolí sa nachádzajú významné archeologické lokality. Prvá písomná zmienka pochádza z roku [[1113]]. Výrazný rozvoj v 19. storočí súvisí s rozvojom kúpeľnej starostlivosti. V druhej polovici 20. storočia vďaka budovaniu priemyslu zdvojnásobilo počet obyvateľov na súčasných 29 957 ([[2004]]).
 
== Geografia ==
[[Obrázok:Rieka Vah - Piestany.jpg|vpravo|náhľad|Najdlhšia slovenská rieka Váh v Piešťanoch]]
 
Piešťany ležia 86 kilometrov severovýchodne od hlavného mesta [[Bratislava|Bratislavy]], na pravej strane rieky [[Váh]] pod úpätím pohoria [[Považský Inovec]] v severnom výbežku [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], vo výške 162 [[m n.m.]]. Mestom okrem Váhu preteká [[potok]] [[Dubová (prítok Váhu)|Dubová]], na juhovýchode priehradné jazero [[Sĺňava]]. Mesto sa delí na ''Piešťany'' a ''[[Kocurice]]'' – jedinú mestskú časť vzdialenú 2,5 km juhozápadne od mesta na ľavom brehu [[Dudváh]]u, 160 m n.m. [[Archeológia|Archeologický]] nález popolnicového pohrebiska z mladšej [[Doba bronzová|doby bronzovej]]. Písomne doložená v roku 1113 ako ''Cozuran''. Súčasťou Piešťan je od [[1. január]]a [[1974]]. V rokoch [[1973]]-[[1996]] bola súčasťou Piešťan aj obec [[Banka (okres Piešťany)|Banka]].
 
== História ==
[[Obrázok:Moravianska venusa.jpg|right|thumb|22 800 rokov stará Moravianska Venuša. Najznámejší výtvarný prejav z doby kamennej na Slovensku.]]
Stopy osídlenia okolia Piešťan pochádzajú už zo [[Kvartér|štvrtohorného]] [[pleistocén]]u. Kamenné nástroje [[Homo neanderthalensis|človeka neandertálskeho typu]] boli objavené v neďalekej obci [[Banka (okres Piešťany)|Banka]] a v [[Jaskyňa|jaskyni]] [[Čertova pec]]. V poslednej [[Glaciál|dobe ľadovej]] sa ku nezamŕzajúcim prameňom sťahoval lovec [[mamut]]ov. Svedčia o tom nálezy z Banky a [[Moravany nad Váhom|Moravian nad Váhom]]. Pramene vyhľadávali obyvatelia z [[Paleolit|neskorej]] i [[Neolit|mladšej]] [[Doba kamenná|doby kamennej]], no najmä z [[Doba bronzová|doby bronzovej]]. V okolí sú stopy po ľude [[Maďarovská kultúra|maďarovskej kultúry]], vystriedanej ľudom [[Mohylové kultúry|mohylovej]] a [[Čačianska kultúra|čačianskej kultúry]]. V [[Laténska doba|mladšej]] [[Doba železná|dobe železnej]], asi v štvrtom storočí pred Kr., prichádzajú [[Kelti]]. V 1. až 4. storočí osídlenie [[Germáni|germánskymi]] [[Kvádi|Kvádmi]]. V 5. - 6. storočí prichádzajú do oblasti prvé [[Slovania|slovanské]] kmene.
 
Časy [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] z 9. storočia pripomína [[Kostolec (hradisko)|veľmožský dvorec]] v blízkom [[Ducové|Ducovom]]. Prvá písomná zmienka pochádza z roku [[1113]]. Nachádza sa v [[Zoborské listiny|Zoborskej listine]] vydanej [[Uhorsko|uhorským]] kráľom [[Koloman (Uhorsko)|Kolomanom I.]]. Piešťany (''Pescan'') sa tu spomínajú ako obec susediaca s [[Trebatice|Trebaticami]]. V rokoch [[1299]], [[1301]]-[[1321]] súčasť panstva [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka Trenčianskeho]]. Po jeho smrti sa časti jeho majetkov zmocnil kráľ [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert]] z Anjou.
 
Piešťany boli aj kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva [[Tematín]]. V roku [[1348]] daroval kráľ [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I.]] hrad a panstvo Tematín magistrovi [[Mikuláš Kont|Mikulášovi Kontovi]]. Po vymretí tohto rodu ich od kráľa [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] získal [[Alexej Thurzo]].
 
História mesta je úzko spätá s rozvojom kúpeľníctva v 16. storočí. Prvý podrobný opis prameňov pochádza od prefekta [[Šarišský hrad|Šarišského hradu]] a kráľovského radcu [[Juraj Werhner|Juraja Werhnera]] z roku [[1545]]. Neskoršie opisy pochádzajú od lekára rakúskych cisárov [[Johann Crato de Craftheim|Johanna Crata de Crafheima]] ([[1571]]), osobného lekára pápeža [[Sixtus V.|Sixta V.]] [[Andrea Bacci|Andrea Bacciusa Elpidianusa]] ([[1588]]), nemeckého cestovateľa [[Martin Zeiller|Martina Zeillera]] ([[1632]]). Najslávnejší opis kúpeľov pochádza od [[Adam Trajan|Adama Trajana]] v básni ''Saluberrimae Pistinienses Thermae'' z [[1642]]. V tom istom roku Piešťany dostali mestské výsady a jarmočné právo a vyvíjali sa ako zemepanské mestečko. Prvý lekársky opis ''Schediasma de Thermis Postheinsibus'' je od hlavného fyzikusa slobodného kráľovského mesta [[Bratislava|Prešporka]] [[Ján Justus Torkoš|Jána Justusa Torkoša]] ([[1745]]).
 
V 18. storočí vzniká okolo prameňov kúpeľná osada ''Teplice''. V jej centre stál ubytovací hostinec a panský dom pre šľachtu. Osada sa postupom času spojila s obcou Piešťany a dnes tvorí historické centrum. Roku [[1720]] daroval panovník [[Karol VI.]] panstvo Hlohovec (a s ním i Piešťany) [[Ján Leopold Erdödy|Jánovi Leopoldovi Erdödymu]]. [[Erdödyovci|Erdödyovcom]] patrilo mestečko Piešťany až do roku [[1848]] (zrušenie nevoľníctva), a kúpele až do roku [[1940]] (zoštátnenie).
 
V roku [[1772]] sa v Piešťanoch objavuje významný balneológ, profesor [[Johann Heinrich von Cranz|Henirich J. von Cranz]]. Až po jeho návšteve postavili prvú stálu budovu kúpeľov, dosiaľ sa používali iba jamy vykopané v zemi.
[[Obrázok:Hotel Thermia Palace - Piestany.jpg|vpravo|náhľad|Secesný hotel [[Thermia Palace]] z roku 1912. Miesto stretnutia troch cisárov.]]
Začiatkom 19. storočia (okolo roku [[1820]]-[[1822]]) dal [[Jozef Erdődy]] vybudovať v [[Klasicizmus|klasicistickom]] štýle prvé murované kúpeľné budovy, ktoré boli dobudovávané a prestavované v priebehu celého 19. storočia. V roku [[1802]] navštívil Piešťany [[Ludwig van Beethoven|Beethoven]]. Začiatkom 19. storočia sa liečba uberá pokrokovou, lekársky podloženou metódou pod vedením doktora [[František Ernest Scherer|F.E. Scherera]], nájomcu kúpeľov, zakladateľa [[Vojenský kúpeľný ústav|Vojenského kúpeľného ústavu]] ([[1863]]), a autora monografie o kúpeľoch. V roku [[1889]] dostala kúpele do prenájmu od rodiny Erdödiovcov firma ''[[Alexander Winter]] a synovia''. K tomuto obdobiu sa viaže najväčší rozkvet kúpeľov a mesta, dochádza k veľkorysej výstavbe kúpeľných objektov a vďaka propagácii sa stávajú známe v celom svete.
 
Sľubný rozvoj však prerušila [[prvá svetová vojna]], kúpele sa museli prispôsobiť časom a Piešťanoch sa začali liečiť ranení vojaci. Vo februári [[1917]] sa v hoteli ''[[Thermia Palace]]'' stretli traja cisári, Wilhelm II Hohenzollern., rakúsky cisár Karol I Habsburg. a bulharský cár Ferdinand I Koburg. Rokovali tu o ďalšom vedení vojny a tu aj spečatili svoj osud.
 
V medzivojnovom období prúdili do kúpeľov desaťtisíce hostí, medzi nimi mnohé významné osobnosti. Po vypuknutí [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] nastala úplná ekonomická stagnácia. V roku [[1940]] dochádza ku zoštátneniu kúpeľov, [[1948]] ku ich znárodneniu. Rozvoj zabezpečil až zákon o preventívnej starostlivosti z roku [[1951]]. Od roku [[1945]] užívajú Piešťany [[štatút mesta]], od roku [[1956]] štatút kúpeľného mesta medzinárodného významu, od [[1996]] okresného mesta.
 
== Názov ==
Názov ''Piešťany'' je odvodený od piesčitého charakteru podložia naplavenín [[Váh]]u, na ktorých sa rozprestiera. Toto meno nesie aj planétka [[4573 Piestany|(4573) Piešťany]], ako aj niektoré ulice na Slovensku s pomenovaním ''Piešťanská''.
* [[1113]] – ''Pescan'' – prvý písomný doklad v [[Zoborské listiny|Zoborskej listine]]
* [[1299]] – ''Pekchen''
* [[1348]] – ''Posseen''
* [[1357]] – ''Pechen''
* [[1429]] – ''Pestien, Pestyen''
* [[1435]] – ''Pestyén''
* [[1436]] – ''Pesthyen''
* [[1442]] – ''Piesthen''
* [[1546]] – ''Pestien''
* [[1552]] – ''Pestiien''
* [[1564]] – ''Pyšten''
* [[1588]] – ''Pestien''
* [[1642]] – ''Pistin''
* [[1689]] – ''Pöstény''
* [[1709]] – ''Pustin''
* [[1742]] – ''Pusteny''
* [[1745]] – ''Pösthenium, Piesthan, Pischtan''
* [[1747]] – ''Pissteny''
* [[1773]] – ''Püstin, Piesscžany, Teplicz, Teplicze''
* [[1786]] – ''Pűschtin, Piečany''
* [[1786]] – ''Teplicz''
* [[1808]] – ''Pöstény, Püstény, Püstény, Pjessčany, Pěssťany''
* [[1863]] – [[1907]] – ''Pöstyén'' – v [[maďarčina|maďarčine]] sa používa dodnes
* [[1913]] – ''Pöstyény''
* do [[1918]] – ''Pistyan, Pistyán, Piestyan, Píšťany, Pystjan, Pystyan, Pystyán''
* [[1920]] – ''Piešťany''
 
== Symboly mesta ==
[[Obrázok:Arthur Heyer self-portrait.jpg|vpravo|náhľad|[[Arthur Heyer]], tvorca známeho barlolámača.]]
Symbolmi mesta sú: erb, pečať, zástava mesta, insígnie primátora mesta a štandarda primátora mesta. Ako symbol bol barlolámač prijatý za mestský znak [[21. október|21. októbra]] [[1945]], pri príležitosti inštalácie [[obec|obce]] Piešťany na [[mesto]].
 
[[Erb]] mesta tvorí modrý štít so striebornou postavou nahého zlatovlasého muža, lámajúceho obojručne zlatú barlu o ľavé koleno. Do druhej polovice 19. storočia mesto používalo ako pečatidlo rôzne vyobrazenia svätého [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana - kráľa]]. Najstaršia zachovaná pečať pochádza z roku [[1564]]. Je na liste odoslanom z Piešťan do [[Trnava|Trnavy]], z obsahu ktorého sa dá predpokladať právo na konanie trhu alebo jarmoku. Priemer pečate je 25 mm a vyobrazuje svätého [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana - kráľa]] s barlou v pravej ruke, zatiaľ, čo v ľavej drží štít s [[kríž]]om.
 
Z roku [[1771]] sa zachovala na listine pečať piešťanskej osady ''Teplice'' (približne dnešná pešia zóna), s priemerom 25 mm. V jej strede je vyobrazený svätý [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan]] s kruhopisom ''Sigillum Teplicien''. Z roku [[1774]] je zachovaná podobná pečať s priemerom 22 mm so svätým [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefanom]] držiacim barlu v ľavej ruke. Kruhopis znie ''Sigillum Teplicense''.
Z roku [[1783]] je osemboká pečať samotného mesta. Má priemer 35 mm, v strede vyobrazenie svätého [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana]] s barlou v pravej ruke a kruhopisom ''Sigillum oppidi Peosten''. Dnešný symbol mesta, ''barlolámač'', bol pôvodne znakom kúpeľov. Podnet na jeho vytvorenie dal [[Ľudovít Winter]], ktorý si želal jednoduchý symbol uzdravenia vypovedajúci o sile termálnych prameňov. V roku [[1894]] sa Winter stretol v budapeštianskej Riegelovej tlačiarni s kresličom nemeckého pôvodu [[Arthur Heyer|Arthurom Heyerom]], ktorého poveril takýto [[symbol]] vytvoriť. Heyer mu o pár dní predložil skicu muža lámajúceho barlu. Tento znak si Winter okamžite nechal patentovať, avšak aj napriek tomu sa stal podnetom 40-tich súdnych sporov. Umelecké vyobrazenie barlolámača sa nachádza na priečelí [[Kolonádový most (Piešťany)|kolonádového mosta]].
 
Vlajku tvorí šesť vodorovných rovnomerných pruhov v mestských farbách – zlatá, modrá, strieborná, zlatá, modrá, strieborná. Vlajka v pomere 2:3 je zastrihnutá do lastovičieho chvosta siahajúceho do jej 1/3.
 
== Samospráva ==
Na čele mesta stojí [[primátor]], ktorý je predstaviteľom a najvyšším výkonným orgánom mesta. Mestské zastupiteľstvo je 25-členný zbor zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách občanmi mesta. Funkčné obdobie MsZ sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva.
 
Piešťany majú deväť partnerských miest: [[Budapešť]] (XI. obvod) a [[Hajdúnánás]] ([[Maďarsko]]), [[Heinola]] ([[Fínsko]]), [[Luhačovice]], [[Poděbrady]] ([[Česko]]), [[Ustroń]] ([[Poľsko]]), [[Varaždinske Toplice]] ([[Chorvátsko]]), [[Montevago]] ([[Taliansko]]) a [[Eilat]] ([[Izrael]]).
 
== Demografia ==
Ku [[31. december|31. decembru]] [[2003]] mali Piešťany 30 066 obyvateľov, z toho 47,06 [[Percento|%]] mužov a 52,94 % žien. Podľa sčítania obyvateľov z roku [[2001]] bývalo v meste najviac obyvateľov [[Slováci|slovenskej národnosti]] (96,3 %), nasledujú národnosti: [[Česi|česká]] (1,69 %), [[Maďari|maďarská]] (0,27 %), [[Rómovia|rómska]] (0,18 %), [[Moravania|moravská]] (0,11 %), [[Nemci|nemecká]] (0,06 %), [[Poliaci|poľská]] (0,04 %), [[Rusíni|rusínska]] (0,04 %) a [[Ukrajinci|ukrajinská]] (0,03%). Vierovyznanie obyvateľov: [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícke]] (72,65 %), [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|evanjelické]] (5,96 %), [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] (0,31 %), [[Pravoslávna cirkev|pravoslávne]] (0,14%), [[Cirkev československá husitská|československé husitské]] (0,09 %), ostatné (0,23 %), bez vyznania (16,71 %).
 
<div class="tablegraph" style="font-size:90%;">
{| border="0" cellspacing="0" cellpadding="10"
| valign="top" |
{|
! style="background:#efefef;text-align:left;" | Rok
! style="background:#efefef;text-align:right;" | Počet obyvateľov
|-
| [[1731]] || align="right" | 1 488
|-
| [[1787]] || align="right" | 1 792
|-
| [[1828]] || align="right" | 3 360
|-
| [[1850]] || align="right" | 3 378
|-
| [[1869]] || align="right" | 3 472
|-
| [[1893]] || align="right" | 4 500
|-
| [[1910]] || align="right" | 7 370
|-
| [[1921]] || align="right" | 9 321
|-
|}
| valign="top" |
{|
! style="background:#efefef;text-align:left;" | Rok
! style="background:#efefef;text-align:right;" | Počet obyvateľov
|-
| [[1930]] || align="right" | 12 080
|-
| [[1940]] || align="right" | 13 305
|-
| [[1945]] || align="right" | 14 519
|-
| [[1950]] || align="right" | 15 932
|-
| [[1955]] || align="right" | 17 200
|-
| [[1960]] || align="right" | 18 664
|-
| [[1965]] || align="right" | 21 207
|-
| [[1970]] || align="right" | 22 963
|}
| valign="top" |
{|
! style="background:#efefef;text-align:left;" | Rok
! style="background:#efefef;text-align:right;" | Počet obyvateľov
|-
| [[1975]] || align="right" | 27 500
|-
| [[1980]] || align="right" | 30 731
|-
| [[1985]] || align="right" | 33 000
|-
| [[1991]] || align="right" | 32 999
|-
| [[2001]] || align="right" | 30 606
|-
| [[2003]] || align="right" | 30 066
|-
| [[2008]] || align="right" | 29 960
|}
|}</div>
 
== Vzdelanie ==
[[Obrázok:Gymnázium Pierra de Coubertina, Piešťany.jpg|náhľad|vpravo|Gymnázium Pierra de Coubertina]]
Vysoké školstvo v Piešťanoch reprezentuje ''Inštitút fyzioterapie, balneológie a rehabilitácie'' [[Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave|Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave]]. Zo všeobecných stredných škôl sú to [[Gymnázium Pierra de Coubertina|''gymnáziá Pierra de Coubertina'']] a ''sv. Michala Archanjela''. Stredné odborné školy zastupuje ''Hotelová akadémia Ľudovíta Wintera'', ''Stredná priemyselná škola elektrotechnická'', ''Stredná záhradnícka škola'', ''Združená stredná škola obchodu a služieb'', ''Stredné odborné učilište elektrotechnické a strojárske'', a napokon ''Stredné odborné učilište vodohospodárske''. V meste je šesť základných škôl, špeciálna základná škola a základná umelecká škola.
 
== Veda a výskum ==
Významné vedecké pracoviská sú zastúpené inštitúciami ako je [[Národný ústav reumatických chorôb]], zameriavajúci sa na výskum a liečbu reumatických ochorení, a prípravu nových odborníkov v oblasti reumatológie. Ďalšou organizáciou je [[Výskumný ústav rastlinnej výroby]] zameraný na výskum pestovateľských technológií, metód šľachtenia a poradenstvo v rastlinnej výrobe. Elektrotechnický ústav [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]] zastupuje ''Oddelenie technológie a diagnostiky polovodičov'', úzko spolupracujúce s firmou ''ON Semiconductor'', ktorá prevzala štafetu výroby [[polovodič]]ov po [[Tesla Piešťany|Tesle Piešťany]]. Špičkovým pracoviskom v oblasti [[Metrológia|metrológie]], skúšobníctva, [[Normalizácia (technika)|normalizácie]] a certifikácie je [[Technický skúšobný ústav Piešťany, š.p.]].
 
== Kúpele ==
 
[[Kúpele Piešťany]] sú situované prevažne na [[Kúpeľný ostrov|Kúpeľnom ostrove]] východne od mesta, medzi ľavým brehom [[Váh]]u a mŕtvym obtokovým ramenom. V tomto priestore vyviera väčšina termálnych prameňov. Tie sa predierajú po geologickom zlome z hĺbky 2 000 metrov kde sú 50 až 60 metrov pod povrchom odborne zachytené, aby nedošlo k miešaniu s podpovrchovými vodami. Minerálne pramene sú sírnato-hydrouhličitanové, vápenato-horčíkové, sírne, hypotonické termy s teplotou 67-69 [[Stupeň Celzia|°C]] s obsahom okolo 1500 mg minerálnych látok na liter vody a s obsahom voľných plynov, najmä sírovodíka. Úhrnná kapacita zachytených žriediel je viac ako 3 milióny litrov vody za deň. Súčasťou liečby je bahno, ktoré patrí medzi najznámejšie [[peloid]]y sveta. Vzniká chemickými a biologickými procesmi v [[sediment]]och [[Váh]]u za pôsobenia termálnych výverov.
 
[[Balneoterapia]] sa aplikuje na choroby pohybového ústrojenstva, poúrazové stavy, nervové choroby a mnohé ďalšie. Bahno má významné antifungálne účinky. Pre balneologické využitie je pripravované originálnou technológiou, počas ktorej podlieha procesu dozrievania a regenerácie s početnými chemickými a biologickými reakciami. Dozreté bahno má maslovitú, mazľavú konzistenciu, je plastické, tepelne vodivé, ochladzuje sa štvornásobne pomalšie ako voda, oproti ktorej má 350-krát väčšiu viskozitu. Zrelé bahno je oceľovo modré až čierne. <ref>[http://kupele-spa.szm.sk/piestanske-sirne-bahno.htm Zdroj k balneoterapii]</ref> Používa sa tu viac ako 60 rôznych liečebných procedúr a metodík. Základom sú procedúry využívajúce unikátnu minerálnu vodu a liečivé sírne bahno, ktoré sa kombinujú s vodoliečbou, individuálnou a skupinovou rehabilitáciou, masážami, uhličitou terapiou, svetloliečbou, elektroliečbou, teploliečbou a ďalšími špecializovanými výkonmi a relaxačnými procedúrami.
 
O kúpeľnú starostlivosť sa starajú ''Slovenské liečebné kúpele'' s celkovou kapacitou 2&nbsp;000 lôžok. SLK patria od roku [[2002]] spoločnosti ''Danubius Hotels Group'' venujúcej sa kúpeľnej starostlivosti v [[Maďarsko|Maďarsku]], [[Česko|Česku]] a [[Rumunsko|Rumunsku]].
 
== Podnebie ==
Mesto je položené v širokom, dobre ventilovanom severojužnom údolí [[Váh]]u medzi pohoriami [[Považský Inovec]] na východe a [[Malé Karpaty]] na západe. Oblasť je typicky nížinatá, teplá, pomerne suchá ale mierne veterná. Z priemerných [[Teplota|teplôt]] vyplýva mierna zima a teplé leto. Celkový ráz podnebia je mierne premenlivý.
 
Priemerná ročná teplota je 9,2 [[Stupeň Celzia|°C]], stredná denná amplitúda 9,4 °C. Zima s celodennými mrazmi trvá priemerne od [[11. december|11. decembra]] do [[20. február]]a, na krátky čas býva prerušená teplým juhozápadným prúdením. Dní s teplotami nad 30 °C je za rok 14,3, nad 25 °C je ich 62,4 a to hlavne v [[júl]]i a [[august]]e. Teplotu do 0 °C má 103 dní v roku, najmä od [[december|decembra]] do [[marec|marca]]. Dní pod 0 °C je 29,2. Teplota pod -10 °C vychádza v premere na 1,3 dňa. Nachladnejší mesiac je [[január]].
 
[[Dážď|Zrážky]] sú rozložené rovnomerne počas celého roku, priemerne je to 608 mm. Najmenej ich je za [[február]], najviac za [[jún]] a [[júl]]. Výdatnejšie zrážky iba v lete pri miestnych [[Búrka (meteorológia)|búrkach]]. V [[október|októbri]] sa prejavuje vplyv južných a juhozápadných [[Front (meteorológia)|frontálnych]] porúch so zvýšeným množstvom [[Dážď|zrážok]].
 
Oblačno je hlavne v zimnom období, ročný priemer [[Slnečný svit|slnečného svitu]] je 2 147 [[Hodina|hodín]]. Celoročne prevláda bezvetrie, silný vietor pripadá na 10[[Percento|%]] dní.
 
[[Hmla]] sa vyskytuje najmä v mesiaci [[január]], najmenej v mesiaci [[apríl]]. Od apríla do [[september|septembra]] je hmlisto len zriedkavo a krátko. Ide prevažne o ranné radiačné hmly, ktoré sa do dvoch hodín od východu [[Slnko|slnka]] rozplývajú. V zime sa rozpúšťajú medzi desiatou a dvanástou hodinou a tvorí sa z nich nízky [[Stratus]]. Pri [[Anticyklóna|anticyklonálnych]] situáciách sa [[hmla]] udrží celý deň.
 
[[Búrka (meteorológia)|Búrky]] prichádzajú najčastejšie zo západu, kde sa zastavujú na pohorí [[Malé Karpaty|Karpaty]] po ktorom postupujú južne a potom prechádzajú mestom z juhozápadu na severovýchod k [[Považský Inovec|Považskému Inovcu]]. Na východe sa búrky vyskytujú na teplom fronte a vznikajú nad [[Považský Inovec|Považským Inovcom]]. Búrky vznikajú prevažne medzi pätnástou až osemnásou hodinou. Polovica z nich trvá viac ako hodinu, asi 6 % ich trvá cez štyri hodiny. Nočné búrky majú spravidla dlhšie trvanie. Najväčšia rýchlosť búrok je v zime, najmenšia v lete.
 
 
{{Infobox Počasie
|metric_first=yes
|single_line=yes
|location=Piešťany
|Jan_Hi_°C = 1
|Feb_Hi_°C = 3
|Mar_Hi_°C = 9
|Apr_Hi_°C = 13
|May_Hi_°C = 19
|Jun_Hi_°C = 22
|Jul_Hi_°C = 24
|Aug_Hi_°C = 24
|Sep_Hi_°C = 20
|Oct_Hi_°C = 13
|Nov_Hi_°C = 6
|Dec_Hi_°C = 2
|Year_Hi_°C = 13
|Jan_Lo_°C = -3
|Feb_Lo_°C = -2
|Mar_Lo_°C = 1
|Apr_Lo_°C = 4
|May_Lo_°C = 9
|Jun_Lo_°C = 11
|Jul_Lo_°C = 13
|Aug_Lo_°C = 13
|Sep_Lo_°C = 10
|Oct_Lo_°C = 5
|Nov_Lo_°C = 1
|Dec_Lo_°C = -2
|Year_Lo_°C = 5
|Jan_MEAN_°C = -1
|Feb_MEAN_°C = 0
|Mar_MEAN_°C = 5
|Apr_MEAN_°C = 9
|May_MEAN_°C = 14
|Jun_MEAN_°C = 17
|Jul_MEAN_°C = 19
|Aug_MEAN_°C = 18
|Sep_MEAN_°C = 15
|Oct_MEAN_°C = 10
|Nov_MEAN_°C = 3
|Dec_MEAN_°C = 0
|Year_MEAN_°C = 9
|source = Weatherbase<ref name="Weatherbase">{{citácia elektronického dokumentu
|url=http://www.weatherbase.com/weather/weather.php3?s=62811&refer=&units=metric
|titul=Weatherbase: Počasie pre Piešťany
|dátum prístupu=2009-05-09}}</ref>
|accessdate = 2009-05-09}}
 
== Kultúra ==
[[Obrázok:Dom umenia - Piestany.jpg|thumb|Dom umenia]]
V meste sa nachádza niekoľko scén slúžiacich pre kultúrne akcie. Najväčšiou je ''Dom umenia Piešťany'' s kapacitou 622 miest, kultúrno-spoločenské centrum ''Fontána'' (kino, Filmový klub), ''Malá scéna MsKS'', hudobný pavilón ''Mušľa''. Na [[Kúpeľný ostrov|Kúpeľnom ostrove]] je ''Spoločenské centrum'' (400 miest) a vonkajší hudobný pavilón ''Harmony''. Výstavné siene ''Stará lekáreň'', KSC ''Fontána'' a ''galéria Majerník'' v Dome umenia. ''Mestská knižnica'' ([[1925]]) s približne 85 000 knižničnými jednotkami. Ďalšie neverejné odborné knižnice sú vo [[Výskumný ústav rastlinnej výroby|Výskumnom ústave rastlinnej výroby]] a v Nemocnici Alexandra Wintera.
 
Mesto nemá vlastný divadelný súbor, pôsobia tu však amatérske divadlá ''Bradatá divadelná dvojica'' (dočasne neaktívna) a ''Divadlo Točítko''.
 
Najstaršou kultúrnou akciou je ''Piešťanský hudobný festival'', zameraný na klasickú hudbu, založený v roku [[1955]]. ''Piešťanské organové'' dni od [[1999]]. Ďalšími pravidelnými akciami sú: ''Otvorenie kúpeľnej sezóny'', ktoré sa stalo najrozsiahlejším kultúrnym podujatím roka. Koná sa prvý júnový víkend. ''Truck country'' – malá sestra Country Lodenice. Prehliadka a súťaže ťahačov spojená s country hudbou. ''Country Lodenica'' – festival venovaný country a folkovej hudbe sa koná vždy posledný augustový víkend od roku 1999. Je to najväčšia akcia svojho druhu na Slovensku. ''Victoria Regia'' - súťaž v aranžovaní kvetov, jej vrcholom je alegorický sprievod. V roku [[2005]] bola obnovená tradícia ''Socha piešťanských parkov'' z rokov [[1967]]-[[1993]]. Od roku 2006 sa v meste uskutočňuje filmový festival ''[[Cinematik]]''. Okrem pravidelných podujatí má mesto bohatý kultúrny program počas celého roka.
 
Na [[Letisko Piešťany|letisku]] sa od roku 2006 koná hudobný festival [[Hodokvas]] a od roku 2007 Letecký deň.
 
== Múzeá ==
 
[[Obrázok:Caproni Ca-33 VHM Piestany.jpg|vpravo|náhľad|Vojenské historické múzeum]]
 
''Balneologické múzeum'' bolo založené v roku [[1931]] na popud [[Imrich Winter|Imricha Wintera]] a jeho ''Muzeálnej spoločnosti''. Pôvodne malo vlastivedné zameranie, avšak od roku [[1966]] je špecializované na [[Balneológia|balneológiu]] a históriu kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku. V zbierkach múzea sa nachádzajú kolekcie lekárskych pomôcok z 19. storočia, historické pohľadnice, časť pozostalosti [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánika]], množstvo regionálnych archeologických nálezov a podobne. Hlavná expozícia sídli v budove Kúpeľnej dvorany. Pod jeho správu spadá aj pamätná izba [[Ivan Krasko|Ivana Krasku]], Vila doktora Lisku a [[Kostolec (hradisko)|hradisko Kostolec]].
 
''Vojenské historické múzeum'' bolo zriadené v roku [[1998]] pôvodne v [[Trenčín]]e, od roku [[2004]] sídli v Piešťanoch. Je súčasťou [[Vojenský historický ústav|Vojenského historického ústavu]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Sústreďuje sa hlavne na dokumentáciu vojenskej minulosti na Slovensku. Plní úlohu ústredného armádneho múzea s celoslovenskou pôsobnosťou. Zbierky predstavujú širokú škálu bojovej techniky od leteckej a ťažkej, až po vojenské uniformy a zástavy. Areál múzea sa nachádza na [[Letisko Piešťany|Piešťanskom letisku]] a zatiaľ je sprístupnená iba časť exponátov a to hlavne letecká a ťažka bojová technika. V budúcnosti sa ráta z rozšírením expozícií. Múzeum je otvorené sezónne.
 
''Múzeum AMK VCC''. Sú v ňom sústredené zbierky Veteran Car Clubu Piešťany.
 
== Zaujímavé stavby ==
 
Väčšina stavebných pamiatok Piešťan spadá do obdobia rozvoja kúpeľov a teda aj mesta v 19. storočí. Jedinou [[stredovek]]ou pamiatkou je ruina sakrálnej stavby, pravdepodobne kláštora [[Johaniti|johanitov]] z 13. storočia. Dôvodom prečo sa staršie stavby nezachovali, boli časté záplavy spôsobované [[Váh]]om. Katastrofické rozmery mala povodeň z [[26. august]]a [[1813]]
<ref>
{{Cite book
| title = Malebná cesta dolu Váhom
| author = Alojz Mednyanský
| pages = 57, 188
| year = 1971
| publisher = Tatran, Bratislava
}}</ref>
, keď rieka úplne zničila, alebo poškodila všetky vtedajšie budovy. V roku [[1991]] bola v časti mesta vyhlásená pamiatková zóna.
 
{{Galéria
|Názov=Sakrálne stavby v Piešťanoch
|veľkosť=náhľad
|pozícia=right
|Obrázok:Kaplnka Bozskeho Srdca Jezisovho - Piestany.jpg|Kaplnka Božského Srdca Ježišovho z roku 1897.
|Obrázok:Kostol sv. Štefana, Piešťany (2008).jpg|Kostol sv. Štefana z 19. storočia.
|Obrázok:Evanjelický kostol, Piešťany (2006).jpg|Evanjelický kostol A.V. z roku 1905.
}}
 
=== Sakrálne stavby ===
Zo sakrálnych stavieb je najstaršou dochovanou pamiatkou už spomínaný [[kláštor]]ný ''[[Gotika|gotický]] [[kostol]]'', z ktorého však stojí už len časť [[Presbytérium|presbytéria]]. Dva [[svorník]]y z [[Klenba|klenby]] sa zachovali na farskej budove. [[Klasicizmus|Klasicistický]] ''[[Kostol svätého Štefana (Piešťany)|Kostol sv. Štefana Kráľa]]'' z rokov [[1828]]-[[1832]] bol pravdepodobne postavený na základoch staršieho kostola. Hlavný [[oltár]] s obrazom sv. Štefana Kráľa od mastra Zieglera ([[1831]]), nástenné maľby od trojice Papp, Petrovič, Enhof ([[1931]]) a vitráže od [[Janko Alexy|J. Alexyho]] ([[1950]]). [[Barok]]ová kúpeľná ''kaplnka [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]]'' z roku [[1760]] bola zbúraná koncom 19. storočia
<ref>
{{Cite book
| title = Piešťanský dekanát
| author = Ľudovít Chmelár-Hlohovský
| pages = 58-59
| year = 2003
| publisher = Magma, Čadca
}}</ref>
.
Nahradila ju neogotická ''[[Kaplnka]] Božského Srdca [[Ježiš Kristus|Ježišovho]]'' z roku [[1897]], postavená o sto metrov východnejšie na pobreží [[Váh]]u. Z bývalej kaplnky sa v nej dochoval obraz umučenia [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] od [[Konrád Švestka|K. Švestku]] ([[1882]]). Liturgické zariadenie od [[Ľudovít Chmelár|Ľ. Chmelára]] ([[1975]]). ''[[Luteráni|Evanjelický]] kostol a. v.'' je novogotická stavba z roku [[1905]] postavená podľa projektu J. Krátkeho. ''Kostol sv. [[Konštantín Filozof|Cyrila]] a [[Svätý Metod|Metoda]]'' z roku [[1996]] od [[Martin Bišťan|M. Bišťana]]. [[Oltár]] [[Najsvätejšia Trojica|Najsvätejšej Trojice]] ([[1630]]), krížová cesta od [[Augustín Eduard Meissel|A.M. Meissela]] ([[1891]]). ''Kaplnka Sedembolestnej [[Panna Mária|Panny Márie]]'' z [[1997]] od [[Ľubomír Mrňa|Ľ. Mrňu]] a [[Marcel Kajlich|M. Kajlicha]] bola postavená na mieste staršej, ktorá fungovala od [[1943]] v budove bývalej ''[[Župa|Župnej]] nemocnice''. Liturgické zariadenie od [[Ľudovít Chmelár|Ľ. Chmelára]] a sochy od [[Milan Lukáč|M. Lukáča]] ([[1997]]).
 
=== Svetské stavby ===
 
[[Obrázok:Napoleonske kupele Piestany panorama.jpg|vpravo|náhľad|Napoleonské kúpele. Klasicistické budovy z rokov 1822-1862.]]
 
Jednou z najstarších svetských budov je ''Kurhotel''. Má pravdepodobne [[Renesancia (umelecký sloh)|renesančné]] jadro, viackrát prestavované až do dnešnej podoby. ''Napoleonské kúpele'' sú súborom [[Klasicizmus|klasicistických]] budov postavených v troch etapách v rokoch [[1822]]-[[1862]]. ''Kursalon'' (tiež ''Kúpeľná dvorana'') je [[Eklekticizmus|eklektická]] budova z roku [[1893]] podľa projektu [[Ignác Alpár|I. Alpára]]. Sídli v nej ''Balneologické múzeum''. ''Františkove kúpele'' z roku [[1898]] boli pomenované po panovníkovi Františkovi Jozefovi. Tento klenot architektúry od [[Emanuel Pollack|E. Pollacka]] zmizol z povrchu [[Kúpeľný ostrov|Kúpeľného ostrova]] v roku [[1965]] pre zlú statiku. Voda z rieky Váh totiž pretekala do bazénov. O šetrnejšom riešení napr. inom využití sa zrejme neuvažovalo. ''Dieselova elektráreň'' „Elektrárňa Piešťany“ z [[1906]]. [[Grand Hotel Royal]] (''Slovan'') z roku [[1906]] podľa projektu A. Oberländera. Od uzavretia v roku 1986 budova chátra, napriek tomu, že je kultúrna pamiatka secesného štýlu. Ďalšou secesnou stavbou je [[Hotel Lipa]] s dvomi o poschodie prečnievajúcimi rizalitmi. Objekt je dnes v taktiež dezolátnom stave a pravdepodobne je odsúdený na zánik. ''[[Thermia Palace]]-Irma'' je komplex kúpeľného hotela a balneoterapie dokončený v roku [[1912]], jedno z vrcholných diel doznievajúcej [[Secesia|secesie]] na Slovensku. Zaujímavou je tiež ''Vodárenská veža'' z roku [[1928]] radiaca sa medzi ukážky funkcionalistickej technickej architektúry. ''Dom umenia'' z [[1974]]-[[1979]] od [[Ferdinand Milučký|F. Milučkého]]. Jedinou výškovou a zároveň najvyššou budovou v meste je so 60 metrami Hotel Magnólia.
 
=== Mosty ===
Stoja tu i dva osobité mosty. ''[[Krajinský most (Piešťany)|Krajinský most]]'' od [[Josef Činčera|J. Činčeru]] a [[Ivan Grebenik|I. Grebenika]] naprojektovaný v rokoch [[1930]]-[[1931]] a ''[[Kolonádový most (Piešťany)|Kolonádový most]]'' od [[Emil Belluš|E. Belluša]], ktorý je významnou [[Funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalistickou]] stavbou z rokov [[1930]]-[[1933]], so sochou barlolámača od [[Robert Kühmayer|R. Kühmayera]] a leptami do skla od [[Martin Benka|M. Benku]].
 
== Doprava ==
[[Obrázok:Stanica piestany.JPG|náhľad|Vlaková stanica v Piešťanoch.]]
Piešťany sú prístupné [[D1 (diaľnica na Slovensku)|diaľnicou D1]] (E75) [[Bratislava]] - [[Považská Bystrica]]. Križovatka ciest číslo [[I/61 (cesta)|61]] ([[Trnava]] - [[Trenčín]]) a [[II/499 (cesta)|499]] ([[Myjava (mesto)|Myjava]] - [[Topoľčany]]). Mestom prechádza železničná trať číslo [[120 (železničná trať)|120]] [[Bratislava]] - [[Žilina]] (od [[1876]]) s priamym spojením do [[Viedeň|Viedne]]. Medzinárodné [[Letisko Piešťany|letisko]] s charterovou dopravou (6 000 pasažierov v roku 2004). Mestská hromadná doprava je zabezpečená jedenástimi [[autobus]]ovými linkami. Zvýšená hustota [[Cyklista|cyklistov]].
 
== Príroda ==
Najväčším a najstarším parkom je [[Sad Andreja Kmeťa]]. Na kúpeľnom ostrove je [[Kúpeľný park (Piešťany)|Kúpeľný park]]. Neďaleko mesta v katastrálnom území obce [[Banka (okres Piešťany)|Banka]] je ''lesopark Červená Veža'' (tiež ''Rádiový vrch''). Školský park Strednej záhradníckej školy (Botanická záhrada) slúži na pedagogické účely a je verejnosti prístupný. Na priehrade [[Sĺňava]] bola vyhlásená študijná plocha vďaka hojnému počtu hniezdisk vzácnych vtákov.
 
== Šport a turistika ==
Mesto má veľké množstvo športovísk ([[Ľadový hokej|hokejový]] a [[futbal]]ový štadión, krytá [[hádzaná]]rska hala, deväťjamkové [[golf]]ové ihrisko, [[squash]]ové a [[tenis]]ové kurty, kryté plavárne), vodné športy ako [[kanoistika]] [[veslovanie]] [[jachting]] možno pestovať na jazere [[Sĺňava]] (vodnolyžiarsky vlek na Ratnovskej zátoke). V okolí je množstvo značených turistických chodníkov. Piešťany ležia na Vážskej cyklomagistrále. Neďaleko sa nachádza rekreačné stredisko [[Bezovec]] s množstvom zjazdoviek a umelým zasnežovaním. Športu sa venujú štyri telovýchovné jednoty a 36 športových klubov.
 
Piešťany sa do povedomia hokejovej verejnosti zapísali okrem iného aj hromadnou bitkou medzi hokejistami Kanady a Sovietskeho Zväzu, ktorá sa odohrala v roku 1987 počas Juniorských majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji. Viacerí mladí hráči z oboch výberov sa stali neskôr známymi hokejovými hviezdami.
 
== Osobnosti ==
V rokoch [[1932]]-[[1937]] jestvovala v Piešťanoch umelecká kolónia, ktorú vytvorili výtvarní umelci [[Janko Alexy]], [[Martin Benka]], [[Miloš Alexander Bazovský]] a [[Zolo Palugay]].
 
Medzi [[1945]]-[[1958]] tu pôsobil básnik [[Ivan Krasko]], v jeho dome zriadená pamätná izba.
 
Medzi [[1953]]-[[1958]] žil v Piešťanoch spisovateľ, dramatik a lekár [[Ivan Stodola]].
 
Do svojej smrti v roku [[2008]] tu žil známy slovenský džezový hudobník [[Jozef Šošoka]].
 
== Rodáci ==
 
* [[Irena Belohorská]] (* [[1948]]), slovenská politička a poslankyňa [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]
* [[Dominika Cibulková]] (* [[1989]]), slovenská tenistka
* [[Marián Geišberg]] (* [[1953]]), slovenský herec a pesničkár
* [[Filip Hološko]] (* [[1984]]), slovenský futbalista
* [[Martina Moravcová]] (* [[1976]]), plavkyňa a držiteľka dvoch strieborných [[Olympijské hry (moderné)|olympijských]] medailí
* [[Branko Radivojevič]] (* [[1980]]), slovenský hokejista
* [[Gejza Vámoš]] (* [[1901]] – † [[1956]]), spisovateľ
* [[Zoro Záhon]] (* [[1943]]), slovenský režisér a herec
* [[Lukáš Lacko]], slovenský tenista
 
== Partnerské mestá ==
* {{flagicon|Fínsko}} [[Heinola]]
* {{flagicon|Česko}} [[Luhačovice]]
* {{flagicon|Maďarsko}} [[Hajdúnánás]]
* {{flagicon|Izrael}} [[Eilat]]
* {{flagicon|Chorvátsko}} [[Varaždinske Toplice]]
* {{flagicon|Poľsko}} [[Ustroń]]
* {{flagicon|Česko}} [[Poděbrady]]
* {{flagicon|Maďarsko}} [[Budapešť]] (IX. obvod)
 
== Pozri aj ==
* [[Zoznam ulíc a námestí v Piešťanoch]]
 
== Literatúra ==
* ''Malebná cesta dolu Váhom'', Alojz Mednyanský, Tatran, Bratislava, 1971, ISBN 61-218-71
* ''Piešťanský dekanát'', Ľudovít Chmelár-Hlohovský, Magma, Čadca, 2003, ISBN 80-89172-00-8
* ''Piešťany'', Viliam Šimo a kolektív, Pallas, Piešťany, 2003, ISBN 80-968385-3-9
* ''Piešťany trocha inak'', D.Drobný, P.Michalec, R.Bača, J.Hovorka, PMDD, Piešťany, 1993, ISBN 80-966992-0-2
* ''Piešťany v premenách vekov'', Ján Šípoš, Bratislava, Obzor, 1992
* ''Slovenské kúpele'', Ján Šípoš, Ivan J. Kovačevič, Osveta, Martin, 1972, ISBN 70-072-72
* ''Spomienky na Piešťany'', Ľudovít Winter, Balneologické múzeum, Piešťany, 2001, ISBN 80-968258-4-4
 
== Referencie ==
{{reflist|2}}
 
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Piešťany}}
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.piestany.yw.sk/ Stránka venovaná kúpeľnému mestu Piešťany]
* [http://www.pic.piestany.sk/ Piešťanské informačné centrum]
* [http://pn.imhd.sk/ Cestovné poriadky a iné informácie o MHD v Piešťanoch]
* [http://www.spapiestany.sk/index.php?set_lang=sk Slovenské liečebné kúpele Piešťany]
* [http://maps.google.com/maps?ll=48.582401,17.827892&spn=0.081376,0.117090&t=k&hl=en Satelitná fotografia Piešťan (Google Maps)]
* [http://www.fotoklub.piestany.biz Fotogaléria Piešťany - fotoarchív udalostí v Piešťanoch]
 
{{Obce okresu Piešťany}}
 
[[Kategória:Piešťany| ]]
[[Kategória:Okres Piešťany]]
[[Kategória:Kúpele na Slovensku]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]
 
[[cs:Piešťany]]
[[da:Piešťany]]
[[de:Piešťany]]
[[en:Piešťany]]
[[eo:Piešťany]]
[[es:Piestany]]
[[fi:Piešťany]]
[[fr:Piešťany]]
[[hu:Pöstyén]]
[[id:Piešťany]]
[[it:Piešťany]]
[[ja:ピエシュチャニ]]
[[nl:Piešťany]]
[[pl:Pieszczany]]
[[ro:Piešťany]]
[[ru:Пьештяны]]
[[sv:Piešťany]]