Empirizmus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 26:
[[Súbor:Aristoteles Louvre.jpg|thumb|140px|left|Aristoteles zdôrazňuje použitie indukcie na základe skúsenosti.]]
O storočie neskôr, v reakcii na silne racionalistického a špekulatívneho [[Platón]]a (427-347 pred Kr.), [[Aristoteles]] (384-322 pred Kr.) vo svojich neskorších rokoch, presadzoval stále rastúci dôraz na postavenie odozvy zmyslov. Konštatoval, že odpovede zmyslov sú postavené na ''[[a posteriori|aposterióznych]]'' pozorovaniach. Aristoteles aplikoval pojem [[prírodná filozofia]] na práce, ktorých výsledkom je podanie dôkazu o prírodnom svete. Použitím niečoho, čo sa neskôr stalo známe ako [[Indukcia|
Generácia po Aristotelovi, rovnako [[Stoicizmus|Stoici]] aj [[Epikureizmus|Epikureisti]], formulovali taktiež výrazne empiristické vysvetlenia o formulovaní myšlienok. Stoici predpokladali Lockeho dve tisíc rokov skôr hlásajúc, že ľudská myseľ je len čistá doska, ktorá je postupne zaplňovaná myšlienkami cestou vnemov zmyslov. Zastávali ale názor, že isté "vžité dojmy" môžu byť prezentované všeobecne ako ''apriórne''. Epikureisti si držali zatiaľ najsilnejší empirický ''aposteriózny'' pohľad. Vnímali mentálne pojatie len ako pamäťový obraz, kópiu predošlej zmyslovej skúsenosti a pocity ako nezameniteľný spôsob evidencie týchto skúseností. Vypracovali komplexnú úvahu o spôsobe produkcie zmyslových dojmov objektu a vysvetlili chybu vo vnímaní ako prerušenie príčinného toku v procese vnímania. Tieto myšlienky schválili tiež [[Skepticizmus|skeptici]], z časti [[Sextus Empiricus]], prvý umiernený skeptik.
| |||