Nepohlavné rozmnožovanie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Nahrádzam stránku textom „'''Nepohlavné rozmnožovanie''' latin for monogenes thingy of the body“ |
d Revízia 2329738 používateľa 200.3.249.193 (diskusia) bola vrátená |
||
Riadok 1:
'''Nepohlavné rozmnožovanie''' (alebo '''asexuálne, vegetatívne rozmnožovanie, monogónia''') je také [[rozmnožovanie]], pri ktorom sa z rodičovského organizmu oddelí nejaká časť a stane sa z nej priamo nový organizmus, ktorý je z hľadiska dedičnej informácie identický s rodičom, čiže [[klon]] rodičovského organizmu.
Pojem '''vegetatívne rozmnožovanie''' sa používa najmä pre [[rastlina|rastliny]] a v literatúre sa niekedy obmedzuje len na niektorú podskupinu nepohlavného rozmnožovania, najčastejšie na akékoľvek nepohlavné rozmnožovanie rastlín okrem [[spóra|spór]] výtrusných rastlín, [[semeno (rastlina)|semien]] semenných rastlín a [[partenogenéza|partenogenézy]], alebo na akékoľvek nepohlavné rozmnožovanie rastlín okrem prostého bunkového delenia.
Nový jedinec pri tomto type rozmnožovania vzniká z telových (somatických) buniek a je geneticky zhodný s rodičovským organizmom. Vývin jedinca vzniknutého nepohlavným rozmnožovaním ([[blastogenéza]]) býva jednoduchší ako vývin oplodneného [[vajcová bunka|vajíčka]] ([[embryogenéza]]) a do určitej miery sa podobá [[regenerácia|regenerácii]]. V [[ontogenéza|ontogenéze]] takto vzniknutého indivídua sa neprejavujú známky [[fylogenéza|fylogenézy]] (E. Haeckel, 1866 – Biogenetický zákon: „Ontogenéza je skrátenou rekapituláciou fylogenézy.“). Tento spôsob rozmnožovania dovoľuje, aby určitý druh za priaznivých podmienok obsadil v krátkom čase rozsiahle územie, ale neumožňuje, aby sa takto vzniknuté jedince prispôsobili meniacim sa podmienkam, respektíve dovoľuje to iba v obmedzenej forme.
== Živočíchy ==
Nepohlavné rozmnožovanie sa vyskytuje u [[prvoky|prvokov]] (Protozoa) a jednoduchých [[bezstavovce|bezstavovcov]] ako sú [[hubky]] (Porifera), niektoré [[pŕhlivce]] (Cnidaria), [[ploskavce]] (Plathelminthes), [[obrúčkavce]] (Annelida), [[chytadlovce]] (Tentaculata), [[plášťovce]] (Tunicata, Urochordata) a vzácne aj [[ostnatokožce]] (Echinodermata).
=== Jednobunkovce ===
Najjednoduchší prípad je tzv. [[monocytogénne rozmnožovanie]] ([[cytogónia]], [[agamogónia]]), pri ktorom sa od rodičovského organizmu (bunky) oddelia jednotlivé bunky. Typické je pre [[jednobunkovce]] (prvoky, Protozoa). Rozlišujeme:
*jednoduché delenie bunky na dve bunky (tzv. [[monotómia]]), pri ktorom vzniknú rovnaké dcérske organizmy a rodič zanikne (napr. pri bičíkovcoch)
* jedno- alebo niekoľkonásobné [[pučanie]], pri ktorom vzniknú nerovnaké dcérske organizmy a rodič nezanikne (napr. pri Acanthocystis)
*niekoľkonásobné delenie (typické pre [[sporozoá]]):
**[[schizogónia]], čiže tvorba [[merozoit]]ov bez predchádzajúceho oplodnenia a bez tvorby cysty
**[[sporogónia]], čiže tvorba [[sporozoit]]ov po predchádzajúcom oplodnení a vo vnútri cysty
U mnohobunkovcov je monocytogénne rozmnožovanie zriedkavé, vyskytuje sa napríklad u dicyemidov.
Nasledujú podrobnosti o nepohlavnom rozmnožovaní jednobunkovcov. Je vlastne delením bunky, ktorá tvorí ich telo:
*Pri binárnom delení sa materský jedinec rozdelí [[mitóza|mitózou]] na dva dcérske jedince. Delenie môže byť buď priečne ([[nálevníky]] – Ciliophora), alebo pozdĺžne ([[bičíkovce]] – Mastigophora). Obe dcérske bunky si po oddelení doplňujú, regenerujú chýbajúce časti.
*Špeciálnym prípadom binárneho delenia je [[pučanie]]. Tento spôsob sa vyskytuje u [[cicavky|cicaviek]] (Suctoria) a veľmi vzácne aj u niektorých [[koreňonožce|koreňonožcov]] (Sarcodina), bičíkovcov a nálevníkov. Na povrchu materského jedinca (u niektorých druhov smerom dovnútra) sa vytvoria bunkové výrastky, do ktorých prechádzajú dcérske jadrá. Keď pupene dosiahnu určitú veľkosť, osamostatňujú sa, nejaký čas voľne plávajú, potom prisadajú a postupne nadobúdajú tvar materských jedincov.
*U niektorých prvokov (Protozoa) predchádza deleniu bunky niekoľkonásobné delenie jadra. Bunka sa rozdelí až dodatočne a naraz. Materský jedinec sa tak rozpadne na viac dcérskych jedincov. Tomuto množeniu rozpadom hovoríme [[polytomia]]. Rozlišujeme v rámci nej:
** sporogóniu, pri ktorej sa materský jedinec rozpadne na viac spór (u [[výtrusovce|výtrusovcov]] – Apicomplexa, [[výtrusníky|výtrusníkov]] – Cnidosporidia),
** schizogóniu, keď sa materský jedinec rozpadne na väčšie množstvo zárodkov ([[mrežovce]] – Radiolaria, [[dierkavce]] – Foraminifera, výtrusovce – Apicomplexa) a
** gamogóniu – vznik [[gaméta|gamét]].
Nepohlavné rozmnožovanie môže u jednobunkovcov súvisieť so vznikom [[kolónia (biológia)|kolónií]]. Jednotlivé bunky vznikajúce delením materského jedinca zostanú spojené buď v spoločnom rôsolovitom obale, alebo pomocou siete výbežkov, ktoré vznikli z povrchových vrstiev [[cytoplazma|cytoplazmy]]. Na vyššom vývojovom stupni sa jednotlivé bunky kolónie špecializujú na určité funkcie ako príjem potravy, pohyb atď. (rod [[váľač]] – Volvox). Schopnosť rozmnožovania zostáva už iba niektorým bunkám a u ostatných sa stráca. Jednotlivé bunky kolónie tak strácajú samostatnosť a stávajú sa súčasťou nového celku – kolónie. Tieto typy prvokov tak naznačujú, ako asi prebiehala evolúcia mnohobunkových organizmov.
=== Mnohobunkovce ===
[[Mnohobunkovce]] sa rozmnožujú [[polycytogénne rozmnožovanie|polycytogénnym rozmnožovaním]] (somatogénna monogania), pri ktorom dcérsky organizmus vzniká z bunkových komplexov rodiča alebo z bunkových komplexov [[larva|lárv]] alebo embryonálnych štádií. Rozlišujeme:
*[[fisipária]], čiže pozdĺžne alebo priečne delenie celého organizmu (napr. u [[Hydroidea]], [[Anthozoa]], [[ploskulice]] a pod.)
*[[pučanie]] a výhonky, čiže oddelenie bunkových komplexov na určitých miestach rodiča bez zániku rodiča:
**úplné oddelenie od rodiča:
***lacerácia, čiže oddelenie neforemných bunkových komplexov
***oddelenie už hotového organizmu
**dcérsky organizmus zostane na rodičovi za pokračujúceho pučania, čím vzniká tzv. [[kormus]] (trs organizmov):
*** stolonizácia alebo [[fragmentácia]], čiže kormus vzniká na výbežku (odnoži) či stolóne (napr. polypy Hydroidea)
*** [[frustula]], čiže kúsok podobný [[planula|planule]], ktorý vyrastá na výbežkoch stolónov a pod. a mení sa na nové polypy
*** [[rozmnožovací púčik]], čiže vnútorné pučanie (napr. u Ephydatia)
***iné
*[[strobilácia]] (prechod medzi delením a pučaním u [[medúzovce|medúzovcov]])
*[[polyembryónia]] (mnohozárodkovosť) sa vyskytuje pri [[embryo]]nálnych štádiách schopných delenia (napr. štvorčatá [[pásovec|pásovca]], prípadné dvojčatá [[človek]]a a pod.)
*[[pedogenéza]]
== Rastliny ==
Prvou formou nepohlavného rozmnožovania je prosté rozdelenie rodičovského organizmu na dve časti vyskytujúce sa jednobunkovcov (napríklad [[prokaryoty|prokaryotov]] a jednobunkových [[riasa|rias]]). Toto delenie často prebieha masovo, napríklad u [[baktéria|baktérií]] môže za deň vzniknúť 2<sup>48</sup> potomkov.
Ďalšou formou je [[schizogónia]] vyskytujúca sa u rôznych rias a húb. Pri nej sa rodič rozpadne na viacero jedincov alebo spór po predchádzajúcom príslušnom rozdelení bunkového jadra.
Rastliny deliace sa tak, že sa materská bunka bezo zvyšku rozdelí (čiže predchádzajúce dva prípady) nazývame [[asomatofyt]]y, všetky ostatné [[somatofyt]]y.
[[Kvasinky]] a niektoré iné rastliny sa rozmnožujú tak, že z materskej bunky najprv vznikne výrastok, ktorý sa potom krčkovito oddelí.
Mnohobunkové riasy a huby sa často rozmnožujú tak, že sa oddelia jednotlivé bunky, z ktorých vzniknú noví jedinci. Také bunky sa nazývajú [[spóra|spóry]].
Mnohé rastliny sa rozmnožujú [[fragmentácia|fragmentáciou]], teda rozpadom organizmu na niekoľko menších častí. Týka sa to napríklad siníc Plectonema a Oscillatoria, vyšších rias Caulerpa a Fucus a [[lišajníky|lišajníkov]].
Aj veľa [[semenné rastliny|semenných rastlín]] (napr. [[konvalinka voňavá]]) sa rozmnožuje podobne – oddelením častí rastliny v dôsledku zhnitia častí rodiča.
Niektoré lišajníky majú telieska zvané [[sorédia|sorédie]] a [[izídia|izídie]].
Niektoré [[paprade]], najmä tropické, tvoria „púčiky“, ktoré sa zakorenia a vyrastú z nich nové rastliny.
U [[krytosemenné rastliny|krytosemenných rastlín]] sa stretneme s rôznymi formami rozmnožovania. Prvý je výhonok nazývaný [[odnož]], ktorý môže rásť vzpriamene (obilniny) alebo ako poplaz (stolón). Existujú povrchové aj podzemné [[poplaz]]y, na ktorých v určitých odstupoch vznikajú noví jedinci ([[jahoda]] - povrchové, [[pýr]] - podzemné). Ďalej existujú rôzne [[hľuza|hľuzy]], [[cibuľa (stonka)|cibule]] (typický príklad je [[Ľuľok zemiakový|zemiak]] s hľuzami na podzemných výhonkoch) či [[pacibuľa|pacibule]] (bubily; po oddelení od rodiča sa z nich vyvinú nové rastliny; napr. [[cesnak]]). Nápadným spôsobom rozmnožovania vyšších rastlín je [[viviparia]] (živorodosť), čiže klíčenie [[semeno (rastlina)|semien]] už na materskej rastline ešte pred vysemenením.
Medzi nepohlavné rozmnožovanie zaraďujeme aj [[vrúbľovanie]], [[očkovanie]], [[štepenie]] a podobne.
Špecifickým spôsobom nepohlavného rozmnožovania je [[partenogenéza]].
[[Kategória:Rozmnožovanie]]
[[bg:Безполово размножаване]]
[[ca:Reproducció asexual]]
[[cs:Nepohlavní rozmnožování]]
[[da:Ukønnet formering]]
[[de:Ungeschlechtliche Vermehrung]]
[[en:Asexual reproduction]]
[[eo:Neseksa reproduktado]]
[[es:Reproducción asexual]]
[[et:Suguta sigimine]]
[[fi:Suvuton lisääntyminen]]
[[fr:Multiplication asexuée]]
[[he:רבייה אל-זוויגית]]
[[hu:Ivartalan szaporodás]]
[[ia:Reproduction asexual]]
[[is:Kynlaus æxlun]]
[[it:Riproduzione agamica]]
[[ja:無性生殖]]
[[ko:무성 생식]]
[[lt:Nelytinis dauginimasis]]
[[nl:Ongeslachtelijke voortplanting]]
[[no:Ukjønnet formering]]
[[pl:Rozmnażanie bezpłciowe]]
[[ru:Бесполое размножение]]
[[simple:Asexual reproduction]]
[[sl:Nespolno razmnoževanje]]
[[sv:Asexuell förökning]]
[[th:การสืบพันธุ์แบบไม่อาศัยเพศ]]
[[uk:Безстатеве розмноження]]
[[vi:Sinh sản vô tính]]
[[zh:无性生殖]]
| |||