Augustin Louis Cauchy: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
d pravopis |
||
Riadok 10:
}}
'''Augustin Louis Cauchy''' (* [[21. august]] [[1789]], [[Paríž]], [[Francúzsko]] – † [[23. máj]] [[1857]], [[Sceaux]], [[Francúzsko]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[matematik]]. Považuje sa za jednu z najvýznamnejších historických osobností [[matematická analýza|matematickej analýzy]], keďže ako jeden z prvých začal formulovať a dokazovať vety [[diferenciálny a integrálny počet|diferenciálneho a integrálneho počtu]] exaktným spôsobom, v tzv. [[epsilon-delta notácia|epsilon-delta notácii]], čo bolo rozhodujúcim faktorom pri uznaní tejto disciplíny za plnohodnotnú oblasť [[matematika|matematiky]]. V oblasti diferenciálneho a integrálneho počtu je autorom veľkého množstva fundamentálnych viet. Okrem toho významne prispel aj v oblasti [[komplexná analýza|komplexnej analýzy]] a [[matematická fyzika|matematickej fyziky]]. Bol tiež pri počiatku štúdia [[grupa permutácií|grúp permutácií]].
== Životopis ==
Řádek 22 ⟶ 16:
=== Detstvo a mladosť ===
Cauchy sa narodil v Paríži 21. augusta 1789. Základné vzdelanie získal od svojho otca, [[Louis François Cauchy|Louisa Françoisa Cauchyho]], ktorý bol silný rojalista a katolík (čo bolo v dobe [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcie]], do ktorej sa Cauchy narodil, príčinou pomerne nízkej životnej úrovne jeho rodiny), a ktorý sa poznal s niektorými významnými matematikmi tej doby, napr. s [[Joseph Louis Lagrange|Josephom Louisom Lagrangeom]] alebo [[Pierre-Simon Laplace|Pierre-Simonom Laplaceom]], ktorí relatívne skoro rozpoznali Cauchyho matematický talent. Cauchy mal dvoch bratov - [[Alexandre Laurent Cauchy|Alexandreho Laurenta Cauchyho]] a [[Eugène François Cauchy|Eugèna Françoisa Cauchyho]].
Cauchy od roku [[1802]] študoval na [[École Centrale du Panthéon]], neskôr od roku [[1805]] na [[École Polytechnique]] a v roku [[1807]] prešiel na [[École Nationale des Ponts et Chaussées]] a vzápätí začal
pracovať ako [[inžinier]]. V roku [[1810]] odišiel z Paríža do [[Cherbourg-Octeville|Cherbourgu]], keďže ho povolali na stavbu tamojšieho Port Napoleón, čo bolo v tej dobe najväčšie stavenisko v Európe (pracovalo na ňom až 3000 pracovníkov), ale už v roku [[1813]] sa zo zdravotných dôvodov do Paríža vrátil.▼
▲pracovať ako [[inžinier]]. V roku [[1810]] odišiel z Paríža do [[Cherbourg-Octeville|Cherbourgu]], keďže ho povolali na stavbu tamojšieho Port Napoleón, čo bolo v tej dobe najväčšie stavenisko v Európe (pracovalo na ňom až 3000 pracovníkov), ale už v roku [[1813]] sa zo
=== Opäť v Paríži ===
Po jeho návrate do Paríža ho Joseph Louis Lagrange a Pierre-Simon Laplace presvedčili, aby zanechal profesiu inžiniera a začal sa venovať matematike. Po definitívnej porážke [[Napoleón Bonaparte|Napoleóna Bonaparteho]] a nástupe [[Ľudovít XVIII.|Ľudovíta XVIII.]] na trón boli opäť vo výhodnej pozícii [[rojalizmus|rojalisti]], čo Cauchymu nahrávalo, keďže jeho otec bol presvedčený rojalista. Naopak, revolučne zmýšľajúci vedci mali pomerne ťažké postavenie. Nepochybne aj tieto udalosti dopomohli k tomu, že Cauchy roku [[1815]] získal miesto asistujúceho profesora a onedlho aj riadneho profesora na École Polytechnique. Politické udalosti napomohli aj Cauchyho vstupu do [[Francúzska akadémia vied|Francúzskej akadémie vied]], ktorá bola v roku [[1816]] preusporiadaná priamo kráľom Ľudovítom XVIII. Pri tejto príležitosti boli z akadémie prepustení dvaja liberálne zmýšľajúci vedci a tieto miesta boli preobsadené presvedčenými konzervatívcami. Jedným z nich bol Cauchy, ktorý bol dosadený na miesto [[Gaspard Monge|Gasparda Mongeho]], významného matematika považovaného za otca [[deskriptívna geometria|deskriptívnej geometrie]].
Spôsob, akým sa dostal k týmto postom mu neurobil veľmi dobrú povesť, a to aj napriek tomu, že bol už v tej dobe považovaný za vynikajúceho matematika. Vo vedeckých kruhoch teda nebol ľudsky príliš obľúbený, čo viedlo k jeho pomerne príkrym postojom a uzavretosti voči názorom iných. V roku [[1813]] zomrel jeho podporovateľ Joseph Louis Lagrange a Cauchy si navyše rozhneval aj Pierre-Simon Laplacea, keď označil
Laplaceove a [[Siméon Denis Poisson|Poissonove]] metódy za nie príliš exaktné a skôr intuitívne. Avšak s Poissonom si udržal pomerne dobrý vzťah a pomerne často s ním spolupracoval. Avšak úprimné priateľstvo ho viazalo len k [[André Marie Ampère|André Mariemu Ampèreovi]], ktorý bol, podobne ako on, silne konzervatívne a katolícky zameraný.▼
▲pomerne dobrý vzťah a pomerne často s ním spolupracoval. Avšak úprimné priateľstvo ho viazalo len k [[André Marie Ampère|André Mariemu Ampèreovi]], ktorý bol, podobne ako on, silne konzervatívne a katolícky zameraný.
Cauchy sa oženil roku [[1818]] s Aloise de Bure a mal s ňou dve dcéry - Marie Françoise Alicia (1819) and Marie Mathilde (1823).
Avšak v roku [[1830]] sa miesta na École Polytechnique vzdal. Tento krok bola z jeho strany reakcia na zbavenie trónu [[Karol X.|Karola X.]] [[Bourbonovci|Bourbonovského]] a jeho prebratie kráľom [[Ľudovít Filip|Ľudovítom Filipom]]. Cauchy zachoval vernosť Bourbonovcom a považoval za nemožné zložiť prísahu novému parlamentu.
Po tejto udalosti Cauchy na krátku dobu odišiel do [[Fribourg]]u ([[Švajčiarsko]]), ale už v roku [[1831]] smeroval do [[Turín]]a, kde bol zamestnaný na katedre [[matematická fyzika|matematickej fyziky]].
== Práca ==
Cauchy bol jeden z prvých, ktorí postavili [[matematická analýza|matematickú analýzu]] na pevnú pôdu tým, že dielo [[Isaac Newton|Isaaca Newtona]] a [[Gottfried Wilhelm Leibniz|Gottfrieda Wilhelma Leibniza]] transformoval do exaktnej formy. Dokázal obrovské množstvo dôležitých viet, z ktorých mnohé dnes patria medzi základné kamene výstavby diferenciálneho a integrálneho počtu. Pomenované sú po ňom napríklad (neúplný zoznam):
* [[Cauchyho-Bolzanovo kritérium konvergencie]]
| |||