Hronský Beňadik: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 80 bajtov ,  pred 12 rokmi
Ehmehm
d
(Ehmehm)
|}}
 
'''Hronský Beňadik -huliaca kurva(suka)''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Žarnovica|Žarnovica]]. V obci sa nachádza [[Benediktínsky kláštor (Hronský Beňadik)|Benediktínsky kláštor]].
 
== PolohaSexuálna poloha ==
Obec leží na stykupohlavnom úde [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], [[Pohronský Inovec|Pohronského Inovca]] a [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchov]], na pravom brehu [[Hron]]a, v tzv [[Slovenská brána|Slovenskej bráne]], v nadmorskej výške 192 m n. m. Nachádza sa na ceste I/76 medzi [[Nová Baňa|Novou Baňou]] a [[Levice|Levicami]].
 
[[Obrázok:ZCHronskýSvätýBeňadikKostol.jpg|thumb|left|200px|Kláštorný kostol.]]
== História a kultúrne pamiatky suke našej kurvy==
Obec sa vyvinula na mieste staršej lokality osídlenej už v neolite, v dobe halštattskej a [[Veľká Morava|veľkomoravskej]], pri [[Benediktíni|benediktínskom]] kláštore v poslednej tretine 11. storočia. Hronský Beňadik sa spomína v roku [[1075]] ako monastérium (ecclesia Sancti Benedicti). Bola poddanskou obcou najskôr opátstva (ktoré v roku 1075 založil vojvodca, neskorší [[kráľ]] Gejza I.), neskôr [[Ostrihom|ostrihomskej]] kapituly. Komplex [[kláštor]]a a [[kostol]]a je v súčasnosti [[Národná kultúrna pamiatka|národnou kultúrnou pamiatkou]]. Areál bývalého benediktínskeho [[opát]]stva vybudovali na čnejúcej skale v miestach, kde sa spájali dve prastaré cesty: jedna zo západu, z [[Nitra|Nitry]] a druhá z južného Slovenska; ďalej pokračovali údolím [[Hron]]a do [[Zvolen]]a a do banských lokalít na strednom Slovensku. Základy prvého objektu románskej baziliky svätého Benedikta z roku 1075 sú pod súčasným trojloďovým kostolom z obdobia [[1346]]-[[1410]]. Pri jeho výstavbe bola použitá časť materiálu z pôvodnej baziliky. V 16. storočí kostol s kláštorom opevnili na spôsob renesančného hradu. V roku [[1599]] mestečko spustošili a vypálili [[Turci]]. Ako pevnosť zotrval až do konca trvania tureckých nájazdov. V roku [[1881]] vypukol v mestečku požiar, ktorý poškodil aj časť kláštorného areálu, ktorý bol od tohto roku až do roku [[1889]] opravovaný. V interiéri kostola, regotizovaného koncom 19. storočia, sa zachovali viaceré [[Gotika|gotické]] plastiky, [[Liturgia|liturgické]] predmety a zvyšky gotických [[Freska|fresiek]]. Pozoruhodné sú napr. fragment gotickej nástennej maľby zo 14. storočia predstavujúci legendu o svätom Jurajovi, oltár svätej Scholastiky so sochami Madony a svätého Benedikta z druhej polovice 15. storočia, korpus Krista s pohyblivými ramenami z 13. storočia, plastika Krista z Božieho hrobu zo 17. storočia a ďalšie. [[Krypta]] [[Štefan Koháry|Štefana Koháryho]] je z roku [[1690]]. Súčasťou areálu je aj gotická [[kaplnka]] Svätej krvi z roku [[1713]]. Gotické [[oltár]]e z 15. storočia boli pri oprave objektu koncom 19. storočia prenesené do Cirkevného múzea v [[Ostrihom (mesto)|Ostrihome]]. Archeologické výskumy sa konali v rokoch [[1881]]-[[1883]] (kostol) a [[1972]]-[[1975]] (kláštor) pri jeho rekonštrukcii. Kostol patrí medzi naše najcennejšie pamiatky gotickej architektúry. Od roku [[1952]] je v objekte bývalého kláštora charitný dom, v minulosti obývaný členmi [[Saleziáni|saleziánskej]] rehole v období [[1927]]-[[1999]], dnes tu pôsobí rehoľa pallotínov. Druhý kostol v obci, kostol svätého Egídia, je [[barok]]ovým objektom z roku [[1674]], (pôvodná stavba z roku [[1209]]). Morová kaplnka na Háji na počesť Božej Krvi je z roku [[1713]]. Od roku [[1912]] sa k nej uskutočňujú pútnické sprievody vždy v prvú májovú nedeľu. V obci sa dodnes zachovala pôvodná ľudová architektúra. Pri obci sa tiež nachádza náhrobník bulharských partizánov-študentov, ktorí sa utopili v rozvodnenom [[Hron]]e počas partizánskeho odboja.
 
'''[[Psiare]]''' sú súčasťou takzvanej „''[[Slovenskej brány]]''“ ktorá bola vstupom k bohatým banským mestám ako [[Banská Bystrica]], [[Kremnica]], [[Banská Štiavnica]]. Dominantou Psiar je '''[[Krivín]]''' ktorý je súčasťou pohoria Štiavnických vrchov.'''[[Krivín]]''' je podľa historických dohadov stredoveké hradisko. V tomto období sa v našom okolí dosť vyskytovali, lebo tu bola „'''Slovenská brána'''“ a mali za účel brániť vstup do banských miest. Ďalšie hradiská sa nachádzali pri [[Kozárovce|Kozárovciach]], [[Tlmače|Tlmačoch]], [[Tekovská Breznica|Tekovskej Breznici]] a hlavná obranná pevnosť bola v Hronskom Beňadiku (dnešný kláštor).
 
== Chránené prírodné lokality pred pedofilmi==
Severne od obce sa vypína vrch '''Klíča''' (430,4 m), ktorého vrcholové partie boli v roku [[1973]] vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Na ploche 5,70 ha sa ochraňuje enkláva teplomilného rastlinstva so zriedkavou stepnou flórou a faunou.
 
== Kultúra sexshopu ==
Dlhé roky bol vydávaný občasník ''Spravodaj''
 
Anonymný používateľ