Tunelový jav: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 2334454 používateľa 217.172.155.229 (diskusia) bola vrátená |
|||
Riadok 2:
Pokiaľ je energia častice menšia než výška bariéry, potom by sa podľa [[klasická mechanika|klasickej mechaniky]] mala častica od takejto bariéry odraziť späť. Klasická mechanika neumožňuje priechod takejto častice skrz bariéru. Kvantová mechanika však častici umožňuje, aby s určitou [[pravdepodobnosť|pravdepodobnosťou]] prešla cez (odtiaľ tiež pochádza označenie ''tunelovanie'').
==História==
Pomocou kvantového tunelovania objasnil [[George Gamow]] v roku [[1928]] [[alfa rozpad]] [[atómové jadro|atomových jadier]]. Z klasického hľadiska sú častice udržiavané v jadre preto, že opustenie jadra vyžaduje prekonanie veľmi vysokej potenciálovej bariéry a častice by teda pre opustenie jadra (teda k jeho rozpadu) museli mať veľmi veľkú energiu. Z hľadiska klasickej fyziky je teda pre rozdelenie takéhoto systému (jadra) potrebné veľmi veľké množstvo energie. V kvantovej mechanike však existuje určitá pravdepodobnosť, že sa častica ''pretuneluje'' cez potenciálovú bariéru a unikne z jadra. Gamow vytvoril model potenciálu jadra a určil vzťah medzi [[polčas rozpadu|polčasom rozpadu]] a energiou častíc pri vyžiarení.
[[Max Born]] rozpoznal, že kvantové tunelovanie nie je jav súvisiaci iba s [[jadrová fyzika|jadrovou fyzikou]], ale že sa jedná o všeobecný jav vyplývajúci z kvantovej mechaniky, ktorého prejavy je možné nájsť v rôznych systémoch. S kvantovým tunelovaním je sa možné stretnúť napr. v [[kozmológia|kozmológii]], v [[polovodič]]och (napr. [[Dióda#Tunelová_dióda|tunelová dióda]]) alebo v [[tunelový mikroskop|tunelovom mikroskope]].
==Pozri aj==
| |||