|
'''Pesticídy''' - týmto pojmom označujeme viacero chemických látok, ktoré sú určené na likvidáciu rastlín, [[hmyz|hmyzu]] i iných živočíchov. Za pesticídy sa pokladajú všetky organické [[insekticídy]], [[herbicídy]], [[fungicídy]], [[nematocídy]], organické algicídy a príbuzné produky, ako napr. regulátory rastu.
PESTICÍDY
Sú to chemické látky, ktoré sa v poľnohospodárstve a v lesníctve používajú v boji proti chorobám a škodcom rastlín a proti burine. Rozdeľujú sa na fungicídy, insekticídy, herbicídy, rodenticídy, akaricídy a nematocídy.
Fungicídy (huby- FUNGI) sú skupinou pesticídov používaných na zamedzenie vývoja alebo na ničenie cudzopasných húb na úžitkových rastlinách. Z chemického hľadiska sa delia na meďnaté, sírnaté, organické a kombinované. Sú chemické prípravky, ktoré sa používajú na zamedzenie vývoja alebo na ničenie cudzopasných húb. Väčšinou sa používajú preventívne. Účinkujú tak, že rozrušujú podhubie parazitických húb alebo zabraňujú vyklíčeniu ich výtrusov. Podľa účinnej látky fungicídy delíme na:1.anorganické –meďnaté ,-sírnaté,-ortuťnaté.2.organické – ditiokarbamidany-tiuramdisulfidy,- zlúčeniny odvodené od ftalamidu,- zlúčeniny dinitrofenolu,- ostatné syntetické organické látky,3. systémové fungicídy,4. antibiotiká.
Insekticídy( hmyz- INSECTA), sú chemické prípravky na ničenie hmyzu. Podľa toho, na ktoré vývojové štádium hmyzu účinkujú, rozdeľujú sa na ovicídy (ničia vajíčka), larvycídy (ničia larvy) a imagocídy (ničia dospelý hmyz). Podľa fyziologického účinku sa delia na plazmatické, leptavé, nervové a dýchacie. Podľa spôsobu vnikania do tela hmyzu zase dotykové (kontaktné), perorálne a dýchacie. Z chemického hľadiska ich možno rozdeliť na chlórované uhľovodíky, napr. DDT, prestávajú sa používať, pretože sa hromadia v živočíšnom organizme. Ďalej sú to organofosfáty - estery kyseliny fosforečnej a jej tioderivátov, v súčasnosti najčastejšie používané. Karbamáty - estery kyseliny karbamovej, sa používajú menej. Pre vysokú toxicitu sa ako insekticíd používa kyanovodík. Ďalším významným insekticídom je pirimicarb. Hubí vošky a šetrí lienky, zlatoočky a včely. Keď sa ním vošky postriekajú, molekuly pirimicarbu padnú ako uliate na molekuly životne dôležitého enzýmu v tele vošiek, zvaného acetylcholinesteráza. Ten odbúrava jedovaté látky vznikajúce v nervovej sústave hmyzu. Zastavenie jeho pôsobenia spôsobuje rýchlu smrť. Zlatoočky a lienky majú iný druh enzýmu. Pirimicarb preniká aj listami a zahubí aj vošky pod nimi, navyše jeho výpary sú jedovaté. Dostáva sa do miazgy rastlín, takže hubí vošky, ktoré sa ňou živia , ešte 2 týždne po postreku. Môže však mať nepriaznivý účinok na ľudí, zvieratá a vtáky.
Herbicídy sú chemické látky, ktoré zabraňujú rastu rastlín. Obyčajne sa používajú na ničenie buriny. Selektívne herbicídy účinkujú na 1 rastlinu alebo na skupinu rastlín. Totálne herbicídy ničia všetky druhy rastlín. Kontaktné ničia rastlinu pri jej dotyku s látkou, koreňové klíčiacu rastlinu cez jej korene a herbicídy stimulujúce rast bránia rastu rastliny. Dnes herbicídy ničia burinu tak, že ťažia z jej vlastného rastu. Používajú sa chemické látky, ktoré sa správajú ako hormóny buriny - jej prirodzené rastové látky - a vyprovokujú taký rýchly rast, že sa rastliny rýchle vyčerpajú a skoro hynú.
Rodenticídy sú látky, ktoré sa používajú v boji proti hlodavcom v poľnohospodárstve alebo domácnostiach. Sú založené na báze fosforovodíka, fosfidov alebo warfarínu. Tieto pesticídy sú jedovaté aj pre človeka.
Akaricídy sa používajú v boji proti roztočom a roztočcom. Sú založené na báze malatiónu al. meoinphosu.
Nematocídy sú skupinou pesticídov, ktoré sa používajú v boji proti voľne žijúcim a cystotvorným háďatkám v pôde. Patria k nim látky na báze N-metyl-ditiokarbamátov, 1,2-dibrómchlórpropánu.
|
