Električková doprava v Bratislave: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
Riadok 51:
Ďalší zvrat nastal v marci 2007 kedy Magistrát hl. mesta SR Bratislavy a Železnice Slovenskej Republiky (ŽSR) oznámili zámer trať postaviť na duálny rozchod 1000 mm (bratislavský električkový) aj 1435 mm (slovenský železničný), pričom trať využijú aj vlaky aj električky. Odporcovia prepojenia argumentujú, že toto riešenie nie je možné realizovať kvôli rozdielom medzi el. napätím používaným električkami a vlakmi. Financovanie je možné aj z eurofondov určených na dopravé projekty a na projekty integrácie nadnárodných, regionálnych a miestnzch dopravnýc systémov.
 
V tomto roku bol taktiež na magistráte prezentovaný nový návrh rozvoja električkových tratí. Okrem Petržalky by sa električiek mohli dočkať aj mestské časti Vajnory (prepojenie Rače a Zlatých Pieskov cez Tuhovské a komplex CEPIT), Devínska Nová Ves (predĺženie trate zo zastávky Pri Kríži do Dúbravčíc a okolo sídliska v Devínskej Novej Vsi do závodu Volkswagenu - práve obídenie sídliska je tejto trati významne vyčítané) a Vrakuňa (odbočka z trate na Ružinovskej do Vrakune a na sídlisko Dolné Hony). Nové trate by mali viesť aj do Prievozu (od ŽST Nové Mesto cez Tomášikovu, prekrížením cez Ružinovskú električkovú radiálu až do spominanej oblasti v Ružinove) a Mlynskej Doliny (odpojenie približne v oblasti Lafranconi, obsluha internátov v Mlynskej Doline, Cintorínu Slávičie údolie a pravdepodobne aj pripravovaného komplexu [[Cubicon]], náhrada autobusových liniek 31 a 39).
 
Proti stavbe električky do Petržalky hovorí stanovsiko Výskumného ústavu dopravného, ktoré hovorí, že električka nie je nosným systémom a finančné náklady sú neefektívne. Okrem toho sa proti projektu električky vyjadrili aj dotknutý obyvatelia Petržalky. Preto je možné, že trať do Vajnor a Devinskej Novej Vsi budú postavené skôr, nakoľko má o trať do Lamačskej brány záujem tamojší staviteľ (ktorý by ju mal čiastočne financovať) a o trať do Vajnor zas CEPIT.