|
[[Category:Slovenské hrady a zámky]]
Minulosť hradu je zatiaľ dosť nejasná, keďže o hrade neexistujú žiadne písomné zmienky a nebol na ňom uskutočnený ani archeologický prieskum. Jeho vznik, doba a príčiny zániku sa dajú preto iba odhadovať. Na základe jeho dispozície sa dá predpokladať že vznikol koncom 13., alebo začiatkom 14. storočia. Nemožno však vylúčiť, že hrad mohol byť postavený aj na mieste staršieho drevozemného hrádku, či hradiska. Odpoveď môže priniesť až archeologický výskum.
Veľmi podobný pôdorys ako Čierny hrad majú aj hrady Rudno na Pohroní a hrad Sztrahora, ktorý leží v maďarskej časti Novohradu. Oba hrady podobne ako Čierny hrad majú veľkú hranolovú útočištnú vežu, pretiahnuté podlhovasté nádvorie ukončené na opačnom konci palácom. Oba hrady mali po obvode obranný val, ktorý zlepšoval ich obranyschopnosť a v strede nádvoria cisternu. Vďaka archeologickým prieskumom, ktoré sa uskutočnili na týchto hradoch, je možné obdobie ich vzniku datovať do druhej polovice 13. storočia. Je možné, že tieto tri hrady mali spoločného architekta?
Stavba hradu hlboko v horách v tak odľahlej lokalite mimo významných ciest pravdepodobne súvisela s ryžovaním zlata v neďalekom Zlatne, ktoré je písomne doložené už v 12. storočí (r. 1156). Z hradu je taktiež výhľad na neďaleké hrady Gýmeš a Hrušov a hrádok pri Velčiciach. Čierny hrad pravdepodobne fungoval aj ako súčasť komunikačného systému medzi hradmi v pohorí Tríbeč.
Kedy hrad zanikol, sa bez archeologického prieskumu, dá taktiež len predpokladať. Dôležitý je fakt, že na hrade nie sú zreteľné neskoršie prestavby a úpravy (nedajú sa však vylúčiť). S masívnejším nástupom strelných zbraní v 15. a 16. storočí sa hrady začali postupne prispôsobovať novým taktikám boja, zlepšovať svoje opevnenia, ale i zvyšovať pohodlie obytných priestorov. Dá sa teda predpokladať, že hrad zanikol ešte pred nástupom tohto obdobia t.j. niekedy koncom 14. alebo začiatkom 15. storočia. Existujú záznamy, že už v 15. storočí patrila obec Zlatno Forgáčovcom z Gýmeša; z roku 1424 pochádza listina, ktorá im dávala právo ryžovať v Zlatne zlato.
Zaujímavý je v súvislosti so vznikom, resp. zánikom hradu pôvod jeho mena. V názve hradu býva totiž často zachované meno jeho staviteľa či majiteľa. Pri Čiernom hrade je dôležitý prívlastok "čierny", ktorý môže súvisieť buď s okolitým terénom, alebo lesom (čo je však málo pravdepodobné), alebo s jeho majiteľom. V tejto súvislosti ponúka odpoveď jedna z povestí o Čiernom hrade, ktorá hovorí o tom, že na ňom kedysi žil lúpežný Čierny rytier, ktorého nakoniec vyhnali páni z Gýmešu a Hrušova, hrad dobyli a spustošili. Takáto udalosť by mohla byť príčinou relatívne skorého zániku hradu a tak isto aj pôvodom mena hradu. Najpravdepodobnejšou sa však javí iná verzia: existujú totiž písomné zmienky z 13. storočia o zaniknutej obci Čierna, ktorá sa nachádzala v blízkosti hradu. Kde presne sa nachádzala nie je zatiaľ známe, pracujeme však na jej lokalizácii. Dá sa však predpokladať, že išlo o obec patriacu k hradu a v nej možno hľadať aj pôvod mena hradu.
viac informácií na stránke www.ciernyhrad.sk
|
