Viliam III. Oranžský: Rozdiel medzi revíziami

Roku [[1677]] sa oženil s [[Mária II. (Anglicko)|Máriou]], dcérou neskoršieho anglického kráľa [[Jakub II. (Anglicko)|Jakuba II.]] Toto manželstvo posilnilo jeho moc a získal aj právo nárokovať si anglický trón. [[Karol II. (Anglicko)|Karol II.]] aj uvažoval o jeho nástupníctve, aby zabránil nástupu svojho katolíckeho brata [[Jakub II. (Anglicko)|Jakuba]]. Roku [[1685]] [[Karol II. (Anglicko)|Karol II.]] zomrel a kráľom sa stal [[Jakub II. (Anglicko)|Jakub II.]] Anglickí [[protestanti]] s ním nesúhlasili, rovnako ani s jeho katolíckou manželkou Máriou Beatrix d´Este z Modeny. Viliam najskôr váhal s inváziou. Bál sa totiž konfliktu s Francúzmi. Mal pocit, že [[Ľudovít XIV.]] sa nevzdal myšlienky o ovládnutí Holandska.{{bez citácie}} No keď sa Jakubovi narodil syn, ktorý by po ňom dedil trón, [[protestanti]] sami pozvali Viliama. Proti Jakubovi sa postavilo aj sedem biskupov, ktorým sa nepáčili jeho praktiky zavádzané do cirkvi. Viliam pristál na juhozápade Anglicka [[5. novembra]] [[1688]]. Jakubova podpora začala klesať. ProtestanskýProtestankí vojenskí velitelia a šľachtici sa okamžite pridali na stranu útočníkov. Jakub sa pokúšal o odpor, no nakoniec rezignoval. Ušiel do Francúzska a už nikdy sa nevrátil. Viliam ešte nemal úplnú istotu vo svojom nástupníctve. Trón mal patriť jeho manželke [[Mária II. (Anglicko)|Márii]], dcére [[Jakub II. (Anglicko)|Jakuba II.]] Viliam chcel ostať kráľom aj po jej prípadnej smrti, nielen počas jej života, ako navrhovala toryovská strana. Mária s návrhom tiež nesúhlasila, lebo ostala verná manželovi. [[Parlament]] V roku [[1689]] vydal deklaráciu, kde po zosadení Jakuba II. trón pridelil Márii a jej manželovi. KorunovanýKorunovaní boli v opátstve vo Westminsteri londýnskym biskupom. Arcibiskup z [[Canterbury]] nesúhlasil s Jakubovým odstránením. Neskôr ich uznal aj škótsky parlament za vládcov.