Dekréty prezidenta republiky: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
+text z cs |
|||
Riadok 17:
V súčasných politických sporoch o platnosť a účinnosť "Benešových dekrétov" sa tohto spojenia zvyčajne používa v užšom zmysle pre skupinu povojnových dekrétov upravujúcich odsun a konfiškácii majetku Nemcov a Maďarov.
Hlavným predmetom dnešnej kritiky dekrétov je ich nezlučiteľnosť s princípmi demokratického právneho štátu, najmä preto, že Benešove dekréty postulujú princíp [[kolektívna vina|kolektívnej viny]] (postihnuté podľa nich boli - s úzko vymedzenými výnimkami - všetky osoby nemeckej a maďarskej národnosti), nerešpektujú [[prezumpcia neviny|prezumpciu neviny]], diskriminujú podľa národnosti, zbavujú občana štátnej príslušnosti bez jeho súhlasu a proti vôli, neumožňujú mu slobodnú voľbu miesta k životu a kladú na tých Nemcov a Maďarov, ktorí by chceli získať rovnaké práva ako Česi a Slováci, nespravodlivé a neprimerané požiadavky: kým
Zástancovia dekrétov poukazujú na to, že ide o opatrenia z historicky pomerne vzdialeného obdobia, ktoré má dnes len malú relevantnosť (ide o "mŕtve bezprávie", nemecky ''totes Unrecht''), že vyhnanie Nemcov bolo potvrdené veľmocenskou dohodou v [[Postupimská konferencia|Postupime]] a v čase, keď k nemu došlo, neboli postupy etnického čistenia územia pokladané za nič výnimočného: tak ako dnes už nemožno prehodnocovať majetkové konfiškácie po [[bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] alebo vyhnanie Židov z Egypta, nie je možné vracať sa k viac ako polstoročie starej histórii. Ďalej poukazujú na to, že kým v právnych štátoch v čase mieru platí princíp [[prezumpcia neviny]], v čase vojny a ako následok vojny, ktorá je rozpútania určitým štátom alebo
|