Východné Alpy zahŕňajú oblasti [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], [[Rakúsko|Rakúska]], [[Lichtenštajnsko|LuchtenštajnskaLichtenštajnska]] ako aj menšie oblasti južnéjužného [[Nemecko|Nemecka]] a sever [[Slovinsko|Slovinska]]. VýchodnouVýchodnú hranicouhranicu jetvorí [[Wienerwald]] (Viedenský les) a [[viedenská panva]], ktoré sú prechodným členom medzi Alpami a [[Západné Karpaty|Západnými Karpatami]]. Geologicky je hranica medzi oboma pohoriami menej zreteľná, pretože viaceré stavebné jednotky Východných Álp sú prítomné v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] a možno i v [[Považský Inovec|Považskom Inovci]].
Alpský klub (''Alpenvereins-Einteilung'') uprednostňuje členenie Východných Álp na<ref name="enclyklopédia horolezectva"/> [[Severné Vápencové Alpy|Severné Vápencové]], [[Centrálne Bridlicové Alpy|Centrálne Bridlicové]] a [[Južné Vápencové Alpy]]. Tieto väčšie celky sa ďalej členia na niekoľko desiatok menších regiónov.
== Prírodné podmienky ==
NajvyššímNajvyšší vrchomvrch vo Východných Alpách je [[Piz Bernina]] (4049 m) vo ŠvajčiarkuŠvajčiarsku. Okrem niekoľkých vrcholov v oblasti [[Bernina]], je ďalším najvyšším vrch [[Ortler]] (3905 m) v Taliansku resp. Južnom Tirolsku a [[Großglockner]] (3798 m) v Rakúsku.
Počas poslednej ľadovej doby - [[Würm]]u, boli Východné Alpy suchšie ako [[Západné Alpy]], s ľadovou pokrývkou končiacou v oblasti [[NiedereNízke TauernTaury|Nízkych Taur]]. Toto umožnilo prežiť dobu ľadovú mnohým druhom, ktoré sa nezachovali v žiadnej z okolitých oblastí.
