Normanské vojvodstvo: Rozdiel medzi revíziami

Vzniklo okolo roku [[911]], kedy francúzsky kráľ [[Karol III. (Francúzsko)|Karol III.]] zmluvou zo Saint-Clair-sur-Epte prinútil [[Normani|Normanov]] vedených [[Rollo]]m prijať normanské územia [[Rouen]], [[Pays de Caux]] a grófstvo [[Talou]] v dnešnom Francúzsku do léna ako vojvodstvo. Hlavným mestom sa stal Rouen v roku [[912]], neskôr pribudlo západné hlavné mesto v [[Caen]].

V roku [[928]] pribudli územia grófstva [[Evreux]], grófstva [[Hiémois]] a [[Bessin]]u, v rokoch [[931]] – [[934]] [[Normandský polostrov]] (polostrov Cotentin) a [[Avranchin]]. V roku [[933]] pribudli [[Normanské ostrovy]].

V roku [[1066]] [[Viliam Dobyvateľ|Viliam]], vojvoda tohto vojvodstva, porazil v [[bitka pri Hastingse|bitke pri Hastingse]] anglického kráľa a bol korunovaný za anglického kráľa (tzv. [[Normanský zábor]]). Anglicko-francúzske vzťahy boli potom komplikované, pretože anglickí králi boli ako králi rovnocenní francúzskym kráľom, ale ako normanskí vojvodovia boli ich vazalmi. Aj potom ako v 50-tych rokoch [[12. storočia]] vznikom [[Anjou]]ovskej ríše (Plantagenetovci) Normani kontrolovali polovicu Francúzska, stále boli technicky vazalmi Francúzska.

V roku [[1204]] francúzsky kráľ [[Filip II. August]] dobyl späť kontinentálnu časť Normanského vojvodstva (tzv. Normandiu). Anglickí (normanskí) vládcovia si ju však nárokovali až do roku [[1259]]. V roku [[1259]] sa parížskou zmluvou Angličania vzdali nárokov na kontinentálnu časť vojvodstva, ostali im Normanské ostrovy (okrem [[Chausey]]). Touto zmluvou bolo tiež fakticky zrušené postavenie vojvodstva Normanských ostrovov vo vzťahu k anglickej korune, hoci anglická kráľovná formálne má dodnes v titule „vojvoda normandský“. Francúzska časť zostala vojvodstvom vo vzťahu k francúzskej korune a často aj lénom členov francúzskej kráľovskej rodiny.

V roku [[1789]] [[Francúzska revolúcia]] ukončila výsady vojvodstva a v roku [[1790]] bolo územie rozdelené na 5 [[département]]ov.