Imrich Steindl: Rozdiel medzi revíziami

'''Imrich Steindl''' (* [[29. október]] [[1839]], [[Budapešť]] - † [[31. august]] [[1902]], Budapešť) bol maďarský [[architekt]] a reštaurátor. Preslávil sa najmä svojou [[Neogotika|neogotickou]] tvorbou, ktorej stopy sú výrazné vo veľkej miere aj na Slovensku. Jeho najznámejším dielom je budapeštiansky parlament.

Základnú a strednú školu skončil v [[Pešť|Pešti]] a technickú univerzitu v [[Budín|Budíne]]. Ako 20 ročný začal svoje štúdium na Viedenskej umeleckej škole, aby spoznal aj umeleckú časť staviteľstva. Bol veľmi nadaný a usilovný, o týchto vlastnostiach svedčia aj jeho kresby a škice. Nasledujúci rok mu ponúkli prácu odborného asistenta na budapeštianskej technickej univerzite. Ponuku prijme, no o dva roky neskôr sa vrátil k svojím štúdiám na Umeleckej škole vo ViedeňViedni[[Viedeň|Viedni]], kde boli jeho učiteľmi Van der Nüll, Siccardsburg, Rosner a Frigyes Smidt. Dejiny staviteľstva sa učil od Eitelberga. Vlastná húževnatosť, usilovnosť a vzdelanosť ho čoskoro zaradili medzi popredných študentov akadémie. Za navrhovanie obytných budov dostal diplom a za navrhovanie verejných a pamiatkových budov dostal cenu akadémie „Fuger“. Vďaka výbornému prospechu na štúdiách, v roku 1867, na konci semestra ho oslobodili od povinných skúšok. Jeho najvýznamnejšia práca na akadémií bol návrh [[gotika|gotického]] kaštieľa.

Od roku [[1869]] pôsobil na budapeštianskej technickej univerzite, od roku [[1870]] už ako profesor ústavu konštrukcií a dejín. Ako profesor (príklad si bral od svojho učiteľa Schmidta) sa snažil so svojimi študentamištudentmi pochodiť celé [[Uhorsko]] a nakresliť všetky pamiatky. Takto vzniklo vyše 500 kresieb. Jeho profesorským pôsobením sa začalo jeho tvorivé obdobie.

Na posledneposlednej uvedenej stavbe pracoval vyše dvadsať rokov. Bol autorom neogotickej reštauračnej projekcie, ktorá počítala s dostavbou oboch veží [[katedrála|katedrály]], čo sa z finančných dôvodov nakoniec nerealizovalo. Došlo však k podstatnému zásahu v interiéry chrámu, kde pôvodné hviezdicové klenby bočných lodí boli nahradené sieťovými. Dóm dostal päťloďovú dispozíciu a zmeny sa dotkli aj exteriéru na obvodových múroch a v štítoch lodí. Odstránená bola neskorogotická kaplnka sv.Jozefa na severnej strane Dómu.

Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí aj rekončtrukciarekonštrukcia a dostavba [[Bardejov|bardejovského]] kostola sv.Egídia [[1878]] - [[1899]], rímsko-katolíckeho kostola v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] a opátskeho kostola v [[Ják]]u [[1881]]. Názorným príkladom jeho mnohotvárnosti je pripojovacia časť a mýtny dom [[Margitin ostrov|Margitinho ostrova]] v Budapešti. Vďaka vynikajúcemu plánu veterinárnej univerzity dostal zákazku aj na vyhotovenie projektu oveľa väčšej školy – Technickej univerzity kráľa [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]]. Steindl svoj talent neplytval na malé nevýznamné diela, obytných domov má iba zopár.

Za jeho najkrajšie dielo je považovaný kostol svätej Alžbety v Budapešti. Stavba trvala šesť rokov. Kostol bol dokončený v roku [[1901]]. Projekt zvíťazil vo verejnej súťaži, v ktorej Steindl uspel so svojim trojľoďovýmtrojloďovým, gotickým štýlom. V kostole sa nachádza mnoho kaplniek, dve sachristia[[sakristia]], vnútorný priestor vypínajú úzke stĺpy, ktoré nesú ťarchu krížových klenieb. Vnútorný priestor kostola je farebne vymaľovaný a kvôli stupňovaniu farebných efektov sú v miestach okenných otvorov farebné sklenené maľby.

Budova stojí na betónovej doske tvoriaci jeden celok so šírkou 2 metrov. Pôdorys má obdĺžnikový tvar z ktorého vystupuje iba [[rizalit]], ktorý tvorí hlavné schody. Na fasáde môžeme vidieť množstvo erbov, sôch, pilierov a má mnoho balkónov, ktoré so svojimi rôznorodými oknami rovnomerne delia plochy stien. Zo strany Dunaja sa nachádza hlavné priečelie, ale hlavný vstup je zo strany námestia [[Ľudovít Košút|Ľudovíta Košúta]].

Budovu členíme na dve časti na hornú snemovňu a na poslaneckú snemovňu. Spája ich veľká kupolovitá hala. Polomer haly je 20 m, výška 27 m , kupolu tvorí sieťová [[klenba]]. Táto časť parlamentu bola postavená najskôr (v roku [[1896]]) preto táto časť bola miestom miléniového slávnostného zasadnutia parlamentu. Okrem uvedených sa tu nachádza 16 sôch významných panovníkov vrátane ich erbov, diela reprezentujúce maďarskú históriu. Od tejto haly napravo sa nachádza horná snemovňa, na ľavo poslanecká snemovňa, oproti je umiestnená reštaurácia, knižnica a dve zasadačky. Chodby, cez ktoré sa sem dostaneme, majú mramorové[[mramor]]ové steny. Strop tvoria drevené pozlátené gotické ozdoby. Na ostatných podlažiach sú umiestnené kancelárie, knižnica, listáreň, čitáreň a miestnosti pre novinárov. Toto dielo je najvýznamnejším prejavom Steindlovej umeleckej tvorby, jeho jedinečnosti a obrovskej geniality. Parlament je večnou pamiatkou tisícročnej histórie Uhorska a Maďarska.

Ocenením jeho usilovnej, kvalitnej a húževnatej práce bolo jeho zvolenie do radov národného pamiatkového výboru v roku [[1872]]. V roku [[1873]] mu na Viedenskom svetovom veľtrhu udelili medailu ''Medaille für Kunst'' a v roku [[1878]] na Parížskom svetovom veľtrhu medailu francúzskej vlády ''Officier d´ Academie''.

Steidlova sláva čoraz viac rástla. V roku [[1891]] ho zvolili ho za člena ''[[Royal Institute of British Architects]]'', v roku [[1898]] za člena Uhorskej akadémie vied. V roku [[1900]] dostal najvyššie vyznamenanie ''Pro Litteris et Artibus'' od cisára a uhorského kráľa [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]]

<!-- * [http://www.mkogy.hu www.mkogy.hu]

* [http://www.sulinet.hu www.sulinet.hu] -->