Normanské vojvodstvo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 6:
V roku 928 pribudli územia grófstva [[Evreux]], grófstva [[Hiémois]] a [[Bessin]]u, v rokoch 931 – 934 polostrov [[Cotentin]] a [[Avranchin]]. V roku 933 pribudli [[Normanské ostrovy]].
 
V roku [[1066]] [[Viliam Dobyvateľ|Viliam]], vojvoda tohto vojvodstva, porazil v bitke pri Hastingse anglického kráľa a bol korunovaný za anglického kráľa (tzv. [[Normanský zábor]]). Anglicko-francúzske vzťahy boli potom komplikované, pretože anglickí králi boli ako králi rovnocenní francúzskym kráľom, ale ako normanskí vojvodovia boli ich vazalmi. Aj potom ako v 50-tych rokoch 12. storočia vznikom Anjouovske[[Anjou]]ovskej ríše (Plantagenetovci) Normani kontrolovali polovicu Francúzska, stále boli technicky vazalmi Francúzska.
 
V roku 1204 francúzsky kráľ Filip II. August dobyl späť kontinentálnu časť Normanského vojvodstva (tzv. Normandiu). Anglickí (normanskí) vládcovia si ju však nárokovali až do roku 1259. V roku 1259 sa parížskou zmluvou Angličania vzdali nárokov na kontinentálnu časť vojvodstva, ostali im Normanské ostrovy (okrem [[Chausey]]). ZmluvouTouto tiežzmluvou bolbolo tiež fakticky zrušenýzrušené štatútpostavenie vojvodstva Normanských ostrovov vo vzťahu k anglickej korune, hoci anglická kráľovná formálne má dodnes v titule "vojvoda normadskýnormandský". Francúzska časť zostala vojvodstvom vo vzťahu k francúzskej korune a často aj lénom členov francúzskej kráľovskej rodiny.
 
Počas [[storočná vojna|storočnej vojny]] sa anglickí (normanskí) vládcovia pokúsili získať svoj dynastický majetok na kontinente.