Brazílske džiu-džicu: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
- {{pracuje sa}}/ {{Na úpravu}} {{Na revíziu}}
Riadok 12:
Preto je často prehlasované, že '''BJJ''' je vývojovo tradičné [[Japonsko|Japonskému]] [[Džiu-džicu|Jujutsu]], a že [[Maeda]] bol viacmenej jujutsuka, [[Maera]] nikdy však netrénoval v džiu-džicu. On po prvýkrát trénoval v sumo ako mladík a až po záujmu vytvoril príbehy o úspechu džuda v súťaži medzi džudom a džiu-džicu. V tedy sa vyskytlo, že prešiel z sumo na džudo, študenta Kánovho [[Kodokan]] [[džudo|džuda]]. Ešte sa hovorí, že postúpil do [[7 dan|siedmeho danu]] v [[Kodakan]] [[džudo|džude]] deň pred tým ako umrel (v r.1941).<br>
[[Hélio Gracie]] sám postúpil na [[6 dan|šiesty dan]] v džude než sa v roku 1951 stretol v boji s [[Kimurov]] (podľa [[Masahiko Kimura]] knihy "My Judo"). [[Kodakan]] záznamy majú v sebe, že [[Hélio Gracie]] bol zaznamenaný s [[3 dan|tretím danom]] v [[džudo|džude]], ale to nie je nič mimoriadne pre cudzí [[džudo|džudistický]] stupeň, ktorý bol vyšší než možný udelený [[Kodakan]]om
 
'''Brazílske Jiu-Jitsu'''
Brazílske jiu-jitsu (BJJ) je bojové umenie a šport, ktorý sa zameriava na znehybňovacie techniky a predovšetkým boj na zemi. Je odvodené od japonského ju-jutsu zo začiatku 20. storočia.
 
BJJ, podobne ako džudo, sa točí okolo princípu, že menší a slabší sa dokáže ubrániť voči väčšiemu a silnejšiemu útočníkovi, a to správnym použitím váhy, páky a techniky - páky na kĺby a škrtenie. BJJ sa dá trénovať pre sebaobranu, športové súťaže a turnaje, alebo pre ultimátne zápasy (známe ako MMA). Zápasenie a dril hrá v tréningu kľúčovú úlohu - nejde teda o nacvičovanie techník, ktoré si trénujúci nevyskúša v praxi.
 
Vzostup
BJJ sa dostalo do medzinárodného povedomia na začiatku 90-tych rokov, keď Royce Gracie, dnes považovaný za legendu športu, zvíťazil v prvom, druhom a štvrtom turnaji Ultimate Fighting Championships (UFC). Išlo o jednodenný pyramídový vyraďovací turnaj, kde víťaz zápasil tri alebo viackrát počas jedného večera. Royce mal často oveľa väčších a ťažších súperov, ktorí používali rôzne štýly ako box, shoot-fighting, džudo, tej kwon do a zápasenie. Vtedy sa BJJ stalo podstatnou zložkou výbavy mnohých ultimátnych bojovníkov a tiež upriamilo pozornosť na to, že boj na zemi je veľmi dôležitý, pretože súperi sa počas zápasu často na zemi ocitli.
 
Štýl boja
BJJ kladie dôraz na boj na zemi a techniky, ktoré donútia súpera vzdať sa (tzv. submission). Tieto techniky obsahujú aj mnohé iné bojové umenia, či už so zameraním na boj na zemi alebo nie. Vychádza sa z predpokladu, že najväčšou výhodou väčšieho a silnejšieho súpera je dosah a sila úderov, pričom pri zápasení na zemi sa tieto výhody zmiernia.
 
V BJJ je mnoho techník, ako dostať súpera na zem. Keď je súper už na zemi, existujú pohyby a protipohyby, ako ho dostať do pozície, z ktorej sa dá aplikovať ukončovacia technika. Práve dosahovanie dominantnej pozície na zemi je to, čo BJJ zdobí a čím sa vyznačuje. Používa sa pri tom tzv. guard (základná obranná pozícia) a prechádzanie cez guard do výhodných pozícií ako sú tzv. side control (zaľahnutie zboku), mount (vysadnutie na súpera) a back mount (kontrola súpera od chrbta). Mnohí tento systém pohybov a protipohybov prirovnávajú k šachu, kde jeden urobí ťah a druhý naň zareaguje protiťahom, predovšetkým ak súperia dvaja skúsení borci. Ukončovacia technika je ekvivalentom matu.
 
Submission
Väčšina submission techník sa delí do dvoch skupín - páky a škrtenia. V páke ide o izolovanie súperovej ruky alebo nohy a aplikovanie váhy tela alebo páky na túto časť, čím sa daný kĺb dostáva za svoju prirodzenú dráhu pohybu. Tlak na kĺb sa postupne zvyšuje, až kým sa súper vzdá buď slovne alebo opakovaným zaklepaním dlaňou na žinenku či súpera. V škrtení ide o dusenie a zastavenie prísunu krvi do mozgu, čo vo vzácnych prípadoch môže viesť k chvíľkovej strate vedomia, ak sa súper nevzdá dosť skoro.
 
Tréning
Športové BJJ sa zameriava na submission techniky bez použitia úderov, pričom žiaci môžu cvičiť v plnej rýchlosti a nasadení, čo pripomína podmienky na skutočnej súťaži. Tréning sa zväčša delí na kondičnú prípravu, nácvik techník, kde sa súper nebráni, na zápasenie s obmedzeným počtom techník a plnohodnotné zápasenie, kde sa žiaci snažia jeden druhého donútiť vzdať sa všetkými povolenými technikami
 
 
[[Kategória:Bojové umenia]]