Albigénstvo: Rozdiel medzi revíziami

S vyhlásením, že každý, kto sa pokúša vytvoriť osobný názor na Boha, musí byť bez zľutovania [[upálenie|upálený]], rozhodol pápež [[Inocent III.]] v roku [[1208]] o križiackej výprave proti albigéncom na juhu Francúzska. [[Pápež]] predtým poveril cisterciánskych mníchov, aby v tejto oblasti kázali pravú vieru. V roku [[1206]] sa k nim pripojil Dominik Guzmán, neskorší [[Dominik Guzmán|svätý Dominik]], zakladateľ [[dominikánsky rád|dominikánskeho rádu]], ale presviedčanie očividne nepomohlo. Preto bola v rokoch [[1208]] až [[1229]] rozpútaná vyhladzovacia vojna. Prvá pápežova výzva, sľubujúca dva roky odpustkov, nemala veľký ohlas. Keď však bolo svätým bojovníkom umožnené vlastniť pôdu, ktorú dobyli, a sľúbené, že rabovanie a znásilňovanie bude láskavo prehliadnuté, rozbehla sa križiacka výprava na plné obrátky. Týmto činom sa však značne posunul pôvodný ideál výprav – krížová výprava bola vypravená proti kresťanom priamo v Európe, a oslobodenie Svätej zeme sa tak stalo druhoradou záležitosťou. Výprava bola zahájená pod vedením Arnolda, opáta kláštora v Cîteaux. Križiaci pustošili celé mestá, vyhladzovali ich obyvateľov a ničili poklady provensálskej kultúry. Stovky zajatcov boli surovo upálených na hraniciach a tisícky ľudí zahynulo pri drancovaní. Napr. v meste [[Béziers]] bolo vybité všetko obyvateľstvo – dvadsať tisíc ľudí – bez ohľadu na vyznanie, pretože boli vybíjaní katolíci rovnako ako albigénci alebo príslušníci akejkoľvek inej viery. Ako oznamuje kronikár, pri dobytí mesta Béziersu počuli križiaci krik obyvateľov. „Keď podľa výkrikov poznali, že tam sú spolu s kacírmi aj pravoverní (katolíci), povedali opátovi (tj. Arnoldovi zo Cîteaux): ‚Čo si máme počať, otče? Nedokážeme rozlišovať dobrých od zlých.‘ A opát (rovnako ako iní) v obave, aby sa kacíri zo strachu pred smrťou nevydávali za pravoverných, povedal, ako sa vraví: ‚Bite ich všetkých, pretože Pán pozná svojich!‘ A pobité bolo ohromné množstvo.“

Vojna prebiehala počas vlády troch francúzskych panovníkov [[Filip II.|Filipa II.]] Augusta ([[1180]] – [[1223]]) , [[Ľudovít VIII. (Francúzsko)|Ľudovíta VIII.]] ([[1223]] – [[1226]]) a [[Ľudovít IX. (Francúzsko)|Ľudovíta IX.]] ([[1226]] – [[1270]]). Dozvuky mala ešte v roku [[1244]], kedy padlo posledné útočisko albigéncov, pevnosť [[Montségur]]. Jej výsledkom bolo pripojenie veľkej časti juhu k francúzskej korune a úplné vyhubenie albigéncov na tomto území. Ešte celé storočie po skončení križiackej výpravy posielala katolícka inkvizícia bezpočet osôb na hranice, aby sa ubezpečila, že juhofrancúzske kacírstvo bolo úplne zlikvidované. Ale medzitým sa stihlo rozšíriť do krajín západnej a južnej Európy, kde katarský pesimistický životný pocit nadlho pretrvával.