Verzia z 15:06, 12. október 2008 upraviť Nemo~skwiki (diskusia \| príspevky) 236 editací geobox, obsah, externé odkazy, štylistika, obrázok ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:21, 28. jún 2009 upraviť vrátiť Amonet (diskusia \| príspevky) 21 063 editací + legenda Ďalšia úprava →
Riadok 81: == História == Pajštúnsky hrad patril do sústavy pohraničných [[hrad]]ov, ktoré v [[Malé Karpaty\|Malých Kapatoch]] preberali od [[13. storočie\|13. storočia]] funkciu ochrany severozápadných hraníc [[Uhorsko\|uhorského štátu]]. Začiatky kráľovského [[hrad]]u siahajú do 2. polovice [[13. storočie\|13. storočia]]. Doložený je v r. [[1273]]. Najstarší majitelia mali spoločné panstvo so [[Stupava\|Stupavou]], kam sa neskôr aj vrátili. Od [[14. storočie\|14. storočia]] patril [[gróf]]om zo [[Svätý Jur\|Svätého Jura]] a [[Pezinok\|Pezinka]] nepretržite až do r. [[1526]], keď rod vymrel a majetky sa dostali do rúk Serényovcov a neskôr Salmovcov. V r. [[1592]] až [[1863]] patril [[Pálfiovci\|Pálffyovcom]], neskôr Károlyovcom. [[Hrad]] vyhorel v polovici [[18. storočie\|18. storočia]], čiastočne ho opravili a naďalej používali. Od [[1809]], keď ho demolovali napoleonské vojská, leží v [[ruina\|ruinách]]. == Legenda == Jedného dňa pristavila na nádvorí hradnú pani žobráčka s malými dvojičkami v náručí a prosila ju o krajec chleba. Hradnú pani, ktorá nemala žiadneho potomka, natoľko pobúrila plodnosť chudobnej ženy, že ju dala vyhnať z hradu. No nešťastnica veľkomožnú pani prekliala, aby sama mala sedem detí, pre ktoré sa bude trápiť dvakrát osem rokov. A do roka sa kliatba aj naplnila. Hradná pani si zavolala Doru a za mešec peňazí jej prikázala šesť novonarodeniatok zmárniť v lese. Ako vošla stará slúžka do hory, zazrel ju hradný pán, ktorý sa práve vracal z bojiska. Keď sa jej opýtal na čudný náklad na chrbte, musela ísť Dora s pravdou von. Otec vzal svojich šiestich synov a zveril ich do opatery najlepšiemu priateľovi. Doma o tom nepovedal ani slova. O šestnásť rokov, na narodeniny svojho jediného syna, usporiadal hradný pán veľkú oslavu. Keď sa už zišli pozvaní hostia, za stolom sedelo sedem junákov, jeden druhému akoby z oka vypadli. Hradný pán pripil na zdravie svojich siedmich synov. No a matka, hradná pani, div z nôh nespadla. Tisíckrát svoj dávny čin už oľutovala. Šestnásť rokov sa preň trápila, presne tak dlho, ako to v kliatbe vyslovila žobráčka. Odrazu hradná pani žiarila šťastím. Deti aj manžel jej odpustili, a odvtedy žili spolu na Pajštúne ako jedna duša. == Exteriér ==

Pajštún: Rozdiel medzi revíziami