Bitka pri Sentine: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Cinik (diskusia | príspevky)
d revrt vandalismu
Riadok 1:
'''Bitka pri Sentine''' bola jednou z najvýznamnejších bitiek v [[samnitské vojny|tretej samnitskej vojne]] medzi Rimanmi a koalíciou kmeňov [[Samniti|Samnitov]], [[Etruskovia|Etruskov]], [[Kelti|Galov]] a [[Umbrovia|Umbrov]]. Odohrala sa v roku [[295 pred Kr.]] pri významnom samnitskom meste [[Sentinum]].
 
Keď Samniti utrpeli v tretej samnitskej vojne niekoľko porážok, rozhodli sa spojiť s ďalšími kmeňmi v boji proti Rimanom. V roku [[295 pred Kr.]] vytvorili koalíciu s ďalšími kmeňmi - na svoju stranu získali Umbrov, Etruskov a za vysoký žold aj sennónskych Galov (Keltov).
 
V Ríme boli v tomto roku [[konzul]]mi významní politici a vojenskí velitelia [[Quintus Fabius]] a [[Publius Decius Mus]], z rozhodnutia [[senát]]u sa k nim pripojil aj [[prokonzul]] L. Volumnius, ktorý sa už niekoľko rokov zúčastňoval vojen proti Samnitom. Aby Rimania rozbili koalíciu nepriateľov, zaútočili na etruské mesto [[Clusium]] a pustošili jeho územie. Preto sa Etruskovia stiahli, aby chránili svoje územia.
 
Vojská Rimanov a protirímskej koalície sa zhromaždili blízko mesta [[Sentinum]]. Prvé dva dni sa vojaci z oboch strán len provokovali a vyzývali k súbojom. Až na tretí deň došlo k bitke. Q. Fabius stál proti Samnitom, Decius na ľavom krídle proti Galom. Fabius sa snažil svojich súperov vyčerpať a unaviť menšími zrážkami, Decius sa priamo vrhol na nepriateľov. Vtedy Galovia zaútočili proti Rimanom na bojových vozoch a vyvolali v rímskej jazde zmätok a paniku.
 
Keď sa Deciovi vojaci dali na útek, rozhodol sa zasvätiť podsvetným bohom podobne ako kedysi jeho otec, ktorý sa roku [[340 pred Kr.]] obetoval v boji proti [[Latini|Latinom]]. Po náboženských obradoch sa vrhol na nepriateľské kopije a zahynul. Q. Fabius poslal na ohrozené miesto pomocné oddiely, aby zachránili zvyšok Deciovho vojska. Na svojom krídle zaútočil jazdou do boku Samnitov a keď sa nevládali brániť, vrhol všetky zálohy do útoku. Samniti sa dali na útek a svojich spojencov Galov nechali napospas Rimanom.
 
Rimania zaútočili aj na samnitský tábor, pričom v boji zahynul najvyšší samnitský veliteľ Gellius Egnatius, ktorý niekoľko rokov viedol odpor Samnitov. Tábor padol do rímskych rúk.
 
V boji zahynulo 25 000 nepriateľov, 8000 padlo do zajatia. Rimania stratili 8700 vojakov. Keď sa Q. Fabius vrátil do Ríma, senát mu za víťazstvo nad Galmi, Etruskami a Samnitmi udelil [[triumf]].
 
[[Livius]] X, 28-29
 
[[Kategória:Rímske bitky]]