Konštantín VII.: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Rubinbot (diskusia | príspevky)
Xqbot (diskusia | príspevky)
Riadok 1:
[[ObrázokSúbor:Porphyrogenetus.jpg|thumb|250px|[[Ježiš Kristus|Kristus]] žehnajúci Konštantínovi VII., rezba z roku 945]]
'''Konštantín VII. Porfyrogenet''' (po grécky "Porfyrogennetos" = ''„v purpure zrodený“'') ([[18. máj]] [[905]] – † [[9. november]] [[959]]) bol oficiálne [[Byzantská ríša|byzantským]] [[cisár]]om v rokoch [[913]]–[[959]]. Učený [[cisár]] sa však viac venoval [[Literatúra|literárnej]] činnosti ako vládnutiu. Zo začiatku za neho vládla [[regent]]ská rada na čele s [[patriarcha (cirkev)|patriarchom]] [[Nikolaos Mystikos|Nikolaom Mystikom]] a v rokoch [[920]]–[[944]] jeho spolucisár a svokor [[Roman I.|Roman I. Lakapenos]]. Až po jeho smrti sa Konštantín sám ujal vládnych úloh.
 
== Literárna činnosť ==
 
Konštantín VII. Porfyrogennetos sa stal vedúcou osobnosťou vzdelancov, ktorí sa venovali [[encyklopédia|encyklopedickým]] prácam. To znamená, že robili rozsiahlu [[Excerpcia|excerpčnú činnnosť]], aby zhromaždili z dovtedy napísaných diel súhrn poznatkov potrebných na výkon [[Intelektuál|intelektuálnych povolaní]] aj vládnej praxe. Inicioval zachytenie výpiskov z [[Grécko|gréckych]] historikov, od [[Herodotos|Herodota]] až po jeho dobu. Z týchto výpiskov zostavili 53 encyklopedií (zachovalo sa len niekoľko v neúplnej podobe). Mali prinášať poučenie [[politik]]om v oblasti [[Štátna správa|štátnej správy]], [[vojenstvo|vojenstva]] a podobne. (boli to napr. ''Výpisky O posolstvách'', ''O nástrahách'' atď.) Zostavované boli aj odborné encyklopédie, napríklad poľnohospodárska ''Geóponika'' zahrnula poznatky od [[Starovek|antiky]] až po súčasnosť ([[poľnohospodárstvo]] považoval cisár okrem vojenstva a [[Cirkev|cirkvi]] za veľmi dôležité pre chod štátu).
Konštantín osobne napísal niekoľko spisov, ktorých základom boli jeho osobné skúsenosti a encyklopedická štúdia. Patrí medzi ne oslavný životopis jeho deda [[Basileios I.|Basileia I.]], dielo ''O ceremóniách'' a práce ''K synovi Romanovi'', známa pod latinským názvom ''De administrando imperio''. Práca o ceremóniách mala slúžiť na riadnu správu ríše – podľa cisára zárukou jej stability bolo zachovávanie starých [[Ceremónia|ceremónií]]. Myšlienka, že zachovanie [[Tradícia|tradícií]] prispeje k veľkosti ríše a jej riadnej správe, bola živá až do [[19. storočie|19. storočia]]. ''De administrando imperio'' obsahuje správy o krajinách a národoch susediacich s [[Byzantská ríša|Byzanciou]]. Vychádza z tajných [[archív]]nych dokumentov a správ cisárskych vyzvedačov a predstavuje praktickú encyklopédiu [[Zahraničná politika|zahraničnej politiky]]. Obsahuje napríklad správy o [[Veľká Morava|„Veľkej“ Morave]], povesť o troch synoch kniežaťa [[Svätopluk I.|Svätopluka]] a iné. Vnútropolitické pomery chcel cisár zachytiť v diele ''O [[Thema|themach]]'', ktoré však zostalo vo fáze výpiskov.
Riadok 68:
[[sr:Константин VII Порфирогенит]]
[[sv:Konstantin VII Porfyrogennetos]]
[[th:จักรพรรดิคอนสแตนตินที่ 7]]
[[uk:Констянтин VII Багрянородний]]
[[zh:君士坦丁七世]]