Richard Adolf Zsigmondy: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Stefi (diskusia | príspevky)
-stub
AtonX (diskusia | príspevky)
d preklepky
Riadok 21:
Jeho akademická kariéra začala na fakulte medicíny Viedenskej univerzity, čoskoro odišiel na Technickú univerzita vo Viedni a neskôr na Mníchovskú univerzitu, kde študoval chémiu a získal doktorát v roku [[1889]]. V [[Mníchov]]e bol jeho učiteľom von Miller, tu sa začala jeho kariéra vedca. Neskôr sa vrátil do [[Rakúsko|Rakúska]], kde pracoval ako asistent v [[Graz]]i. Počas jeho práce dokončil svoju najdôležitejšiu prácu o [[koloid]]och. Medzi rokmi 1908 a 1929 bol riaditeľom Inštutútu anorganickej chémie na univerzite v Göttingene.
 
Počas práce v sklenárenskom priemysle ([[1879]]), sa venoval práci na koloidnom zlate a objavil hydrosol zlata. Dokázal predvídať rôzne využitie koloidov, napríklad využitie pri rozptýlení svetla do rôznych spektier. Na to aby bolo umožnené také štúdium, on a [[Heinrich Siedentopf]] vynašli [[ultramikroskop]] ([[1903]]) a Zsigmondy ho použil na rôzne skúmanie aspektov koloidov, vrátane [[Brownov pohyb|Brownovho pohybu]]. Jeho práca bola dôležitá pre [[biochémia|biochémiu]] a [[bakterológiabakteriológia|bakterológiubakteriológiu]].
 
So svojou vedeckou prácov pokračoval v [[Nemecko|Nemecku]]. V [[Göttingen]]e pracoval ako profesor chémie, kde zostal až do konca svojej kariéri. V roku [[1925]] dostal [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] za jeho prácu o [[koloid]]och počas pracovania v [[Graz]]i.
Riadok 27:
Zomrel iba niekoľko dní po odchode z [[Göttingen]]u v roku [[1929]].
 
Kráter na [[mesiac (Zeme)|mesiaciMesiaci]] je pomenovaný na jeho pamiatku.
 
[[kategória:narodenia v 1865|Zsigmondy, Richard Adolf]]