Bitýnia: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 16 bajtov ,  pred 12 rokmi
d
robot Pridal: scn:Bitinia; kozmetické zmeny
(štylistika, ponechaná šablóna Na revíziu, je to také pomerne neučesané... chcelo by to historika)
d (robot Pridal: scn:Bitinia; kozmetické zmeny)
{{Na revíziu}}
'''Bitýnia''' ([[Gréčtina|gr.]] Βιθυνία - Vithinía) je historický kraj na severe [[Anatólia|Anatólie]], východne od [[Istanbul|Konštantínopolu]]. Hraničila na východe s [[Paflagónia|Paflagóniou]], na juhu s [[Frýgia|Frýgiou]] a [[Galatia|Galatiou]] a zo západu so [[Trákia|Tráciou]]. Najvýznamnejšie rieky tejto oblasti sú [[Sangarios]] a [[Parthenios]], nachádzajú sa tu aj rôzne jazerá a vrch Mýsios Olymbos (Mýssky Olymp), pri meste [[Prusa]], ktorý má 2500 m.
 
== Dejiny ==
 
Pôvodní obyvatelia Bitýnie boli pravdepodobne tráckeho pôvodu a je možné, že ich sem z [[Grécko|Grécka]] vytlačili grécke kmene. Približne od 6. storočia pred Kr. sa tu usádzajú [[Gréci]], medzi nimi hlavne [[Euboia|Euboičania]]. Gréci tu založili mestá ako [[Kalchedón]], [[Herakleia Pontiké]] či [[Kios]]. Následne sa kraj dostal pod nadvládu [[Peržania|Peržanov]], ktorých odtiaľto vyhnal až [[Alexander Veľký]] v 3. storočí pred Kr.
V helénskom období sa tu usadili ďalší grécki kolonisti, boli tu založené mestá ako [[Nikomedia]] (dnešný [[Izmit]]), [[Nikaia]] (dnešný [[Iznik]]) a [[Prusa]] (dnešná [[Bursa]]). Vzniklo tu samostatné grécke kráľovstvo, ktorého zakladateľ bol [[Zipoetes]]. Významný kráľ bol aj [[Nikomedes I.]], ktorý bojoval so [[Seleukovci|Seleukovcami]] a pozval do Anatólie na pomoc proti nim [[Keltov]]. Kelti sa potom trvalo usadili v strednej Anatólií, od vtedy známej ako [[Galatia]].
 
[[Nikomedes IV.]] zanechal svoju ríšu v závete [[Staroveký Rím|Rimanom]], ktorí už kontrolovali [[Pergamon]]. Bitýnia sa začlenila do rímskej provincie Bythinia et Pontus. Provinciu riadil senát. Najvýznamnejšie mestá boli [[Nikomedia]] a [[Herakleia Pontiké]]. Z Bitýnie pochádzal aj slávny grécky spisovateľ tohoto obdobia [[Cassius Dio|Kassios Dion]]. V 3. storočí Bitýniu s Herakleiou vyplienili germánski [[Góti]], ktorí útočili na Rímske impérium z [[Krym|Krymu]]u. Cisár [[Dioklecián]] začlenil v rámci modernizovania rímskeho provinčného rozdelenia územie Bitýnie do prefektúry Oriens a diecézy Pontus, ktorá zahŕňala veľkú časť Anatólie. Pomerne skoro sa tu šírilo [[kresťanstvo]] a väčšina Grékov z Bitýnie boli už v 3. storočí kresťania.
 
V Nikomédií sídlil cisár [[Dioklecián]] a odvtedy tu žilo veľa rímskych cisárov. Usadil sa tu aj [[Konštantín Veľký|Konštantín]], keď porazil cisára [[Licinius|Licinia]]. Konštantín uznal kresťanstvo a založil nové hlavné mesto, [[Konštantínopol]], ktorý sa postupne rozrástol aj na ázijské, bitýnske územie.
<br />V meste [[Nikaia]] sa pod záštitou cisára Konštantína uskutočnil prvý cirkevný koncil. Na ňom sa vyhlásila pravoverná kresťanská cirkev a boli odmietnuté všetky ostatné kresťanské vyznania aj [[arianizmus]].
 
V roku 395 sa toto územie stalo súčasťou Východorímskej ríše ([[Byzantská ríša]]). V Nikomédií a v Nikéi (Nikaia) boli postavené veľkolepé kostoly a po Konštantínopole a Alexandrií to boli najväčšie mestá v ríši. Koniec rozmachu prišiel až v 6. storočí, kedy Nikomédiu postihlo zemetrasenie, po ktorom bolo mesto obnovené už v oveľa menšej podobe. V tomto období sem boli z Grécka presídlení [[Slovania]], ktorí zaplavili veľkú časť Grécka. Slovania však spôsobovali problémy aj tu, a tak tu v nasledujúcom období cisári usadili viac gréckych obyvateľov, predovšetkým zo západnej Anatólie a z Grécka. Bitýnia bola vtedy začlenená do témy Optimation. Najdôležitejšie mesto bola Nikea. Z Bytýnie pochádzal slávny grécky filozof a historik byzantského obdobia, [[Michalis Psellos]].
Gréci opustili tieto územia až v r. [[1923]], po porážke gréckych vojsk [[Mustafa Kemal Atatürk|Kemalom Attaturkom]] a následnej výmene obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom. Anatólski Gréci sa usadili v Grécku. Následne boli tieto územia osídlené moslimami. Dnes sú najvýznamnejšie mestá tohto kraja Iznik a Bursa.
 
== Zdroje ==
* Oi perioches tis Anatolias - Aristofanis Kaliontzidis
 
[[ro:Bitinia]]
[[ru:Вифиния]]
[[scn:Bitinia]]
[[simple:Bithynia]]
[[sl:Bitinija]]
118 220

úprav