Prístrojové potápanie: Rozdiel medzi revíziami

Vzhľadom na rozmach rekreačného potápania vzrastá aj počet nehôd spojených s týmto športom. Vina sa často pripisuje komercionalizácii výcviku, pretože požiadavky na množstvo znalostí a zručností potrebných na získanie potápačského oprávnenia sú pomerne malé. Vo väčšine výcvikových organizácií stačí na získanie základného stupňa potápačskej kvalifikácie (''OWD – Open Water Diver'') niekoľko hodín teoretickej výuky a päť ponorov na otvorenej vode (jazero, more). Takáto kvalifikácia oprávňuje držiteľa prenajať si alebo zakúpiť [[potápačský výstroj]], požadovať naplnenie tlakových fliaš vzuchom a vykonávať samostatné ponory (vo dvojici) bez ďalšieho dozoru. Kritici tvrdia, že počas piatich ponorov nie je študent schopný získať dostatočné zručnosti a skúsenosti na vykonávanie samostatných ponorov a riešenie mimoriadnych situácií. Kvalifikačné agentúry na to odpovedajúreagujú tak, že odporúčajú svojim študentom ponárať sa len v rozsahu, v akom prebiehal výcvik, a získavať vyššie stupne potápačskej kvalifikácie pod dohľadom profesionálnych inštruktorov.