Pragmatizmus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Pragmatizmus''' je [[filozofický smer|smer]] súčasnej [[filozofia|filozofie]], ktorý vznikol v [[Spojené štáty|USA]] koncom 19. storočia najmä zásluhou [[Charles Sanders Peirce|Ch. S. Peirca]] a [[William James|W. Jamesa]].
 
Podľa pragmatizmu sú všetky naše pojmy, úsudky, názory len pravidlá pre naše správanie (''pragma'' = konanie, činnosť). Ich pravda je zdôraznená a zdôvodnená len ich praktickým užívaním pre život. Kritériom pravdy je užitočnosť, prospech, úspech a nie zhoda s objektívnou realitou.
 
Najväčší rozmach zaznamenal pragmatizmus po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]], kedy sa šíril ako tzv. neopragmatizmus (predstaviteľ: R. Rotry). Pragmatizmus pozostáva z dvoch variantov - populárny pragmatizmus, ktorý vyjadruje záujmy americkej konzumnej spoločnosti ("Je„Je zbytočné sa niečím zaobraťzaoberať, pokiaľ to neprináša ziskzisk“), a filozofický pragmatizmus, ktorý rieši tri základné problémy - [[poznanie]], [[pravda]] a [[význam]]. Presadzuje tvrdenie, že pravdivé je to, čo je pre človeka užitočné. Zároveň tvrdí, že všeobecné pravdy neexistujú, pretože to, čo je užitočné pre jedného človeka, môže škodiť druhému.
Najväčší rozmach zaznamenal pragmatizmus po 2.svetovej vojne, kedy sa šíril ako tzv. neopragmatizmus (predstaviteľ: R.Rotry).
Pragmatizmus pozostáva z dvoch variantov - populárny pragmatizmus, ktorý vyjadruje záujmy americkej konzumnej spoločnosti ("Je zbytočné sa niečím zaobrať, pokiaľ to neprináša zisk), a filozofický pragmatizmus, ktorý rieši tri základné problémy - poznanie, pravda a význam. Presadzuje tvrdenie, že pravdivé je to, čo je pre človeka užitočné. Zároveň tvrdí, že všeobecné pravdy neexistujú, pretože to, čo je užitočné pre jedného človeka, môže škodiť druhému.
 
== Pragmatizmus podľa [[William James|Williama Jamesa]]==
 
''Pragmatizmus predstavuje vo filozofii…filozofii empirický postoj. (...) Odmieta abstrakciu a nedokonalosť, slovné riešenia, zlé apriórne súdy, fixované princípy, uzavreté systémy, predstierané absolútna a pôvody. Obracia sa ku konkrétnosti a prirodzenosti, k faktom, k činnosti a moci. (...) Znamená to dať voľnosť možnostiam prírody oproti [[dogma|dogme]], umelosti a nároku na konečnú pravdu.
 
''Zhoduje sa…sa s [[Nominalizmus|nominalizmom]], ustavične apelujúc na jednotlivosti; s [[utilitarizmus|utilitarizmom]] v zdôrazňovaní praktickychpraktických aspektov; s [[pozitivizmus|pozitivizmom]] v jeho odmietaní slovných riešení, neužitočných otázok a metafyzických abstrakcií. To všetko sú antiintelektualistické tendencie.
To všetko sú… antiintelektualistické tendencie.''
 
V diele ''Pragmatizmus'' ([[1907]]) James formuluje hlavnú filozofickú zásadu pragmatizmu: Aby sme dosiahli dokonalú jasnosť vo svojich myšlienkach o nejakom predmete, musíme uvážiť, aké možné praktické účinky môže tento predmet obsahovať, aké vnemy môžeme od neho očakávať a na aké reakcie sa musíme pripraviť. PravdivýnPravdivým sa potom nazýva to, čo sa podľa nášho presvedčenia osvedčuje ako dobré.
 
== Pragmatizmus - predstavitelia ==
 
== Predstavitelia ==
*[[John Dewey]]
*[[William James]]
Řádek 23 ⟶ 20:
*[[Richard McKay Rorty]]
 
==Zdroje==
*''Antológia z diel filozofov. VIII.'' zv. Pragmatizmus, realizmus, fenomenológia, existencializmus. Bratislava, Epocha, 1969. 604 s.
*{{filit|fvp/pragmatizmus.html}}
 
{{Filozofia}}
 
==Externé odkazy==
 
{{filit|fvp/pragmatizmus.html}}
 
{{Filozofický výhonok}}
 
[[Kategória:FilozofickéPragmatizmus| smery]]
 
[[ar:براغماتية]]