Heinz Wilhelm Guderian: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bonnifac (diskusia | príspevky)
d kniznareferencia na citacia knihy
Riadok 15:
 
=== Medzivojnové obdobie ===
Po skončení vojny zostal príslušníkom [[Reichswehr]]u, kde zostal slúžiť v zakázanom generálnom štábe [[Truppanamt]]e. Začal sa zaoberať obrnenými jednotkami a teóriou ich nasadenia. Inšpiroval sa najmä prácami Brita [[J.F.C. Fuller]]a a [[Basil Liddell Hart|B.H. Liddell Harta]]. Bol hlavným tvorcom doktríny nasadenia [[tank]]ových vojsk a teórie [[blitzkrieg|bleskovej vojny]] v nemeckej armáde. Jeho kniha ''Achtung! Panzer!'' z roku [[1937]] je dodnes považovaná za jednu zo základných učebníc taktických a strategických zásad tankového boja. Doktrína prekonala taktiku nasadenia vojsk používanú v predošlej vojne. Podstatnou myšlienkou jeho teórie bolo koordinované nasadenie tankových jednotiek, motorizovanej pechoty a letectva, čoho sa malo dosahovať najmä vďaka kvalitnému rádiovému spojeniu. Počas prehlbovania svojich teoretických znalostí o tankovom vojsku navštívil výrobne tankov vo [[Švédsko|Švédsku]] a v [[ZSSR]]. Guderian sa však spočiatku v armáde nestretal s pochopením svojich snáh a bol odsudzovaný mnohými staromódnymi dôstojníkmi<ref>{{KnižnáCitácia referenciaknihy|autor=[[Correlli Bernett]]|názovtitul=''Hitlerovi generálové''|mestomiesto=Brno|vydavateľstvovydavateľ=Jota|stranastrany=476-477|rok=1997}}</ref>, ktorí presadzovali rozvoj tradičných zbraní ako pechota a delostrelectvo. V roku 1935 nakoniec dostal súhlas na vytvorenie 3 tankových divízii, pričom už v tej dobe presadzoval rozvoj viacerých perspektívnych typov tankov. V tomto období sa dostal do kontaktu s [[Adolf Hitler|Adolfom Hitlerom]]. Ako veliteľ [[XVI. tankový zbor Wehrmachtu|XVI. tankového zboru]] sa podieľal na anexii [[Rakúsko|Rakúska]] a zabraní [[Sudety (región)|Sudet]].
 
=== Druhá svetová vojna ===
Riadok 21:
Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bol veliteľ a inšpektor tankových vojsk. Mal významný podiel na realizácii [[invázia do Poľska|invázie do Poľska]], kde bola po prvý krát Nemcami aplikovaná skutočná blesková vojna. Neskôr sa podieľal na príprave a realizácii [[bitka o Francúzsko|útoku na Francúzsko]]. Jeho obrnené jednotky viedli v máji roku [[1940]] úspešný útok cez [[Ardeny]], prenikli cez rieku [[Meuse]]. V týchto dňoch sa dostal v dôsledku rozličných názorov na rýchlosť následného postupu do sporu so svojim veliteľom [[Paul Ludwig Ewald von Kleist|von Kleistom]]. V hádke mu navrhol svoj odchod a bol na krátku dobu skutočne odvolaný. Neskôr po zásahu vyšších veliteľov mu bol povolený ďalší postup (v tej dobe to však mal byť len prieskum bojom), a tak jeho vojská dosiahli prieliv [[La Manche]] a odrezali Spojenecké armády na francúzsko-belgickom pohraničí, čo definitívne zlomilo ich bojaschopnosť. Neskôr sa obavy o príliš rýchly postup jeho tankových jednotiek, ktoré sa veľmi vzdialili od svojej pechotnej podpory opäť prehĺbili a preto bol vyššími rozkazmi nakrátko zastavený pred mestom [[Dunkerque]]. Táto krátka prestávka však dala Spojencom možnosť upevniť svoju obranu a neskôr evakuovať vyše 300&nbsp;000 svojich vojakov počas [[Operácia Dynamo|operácie Dynamo]].
 
Guderian sa hneď od začiatku staval proti útoku na ZSSR<ref>{{KnižnáCitácia referenciaknihy|autor=[[Correlli Bernett]]|názovtitul=''Hitlerovi generálové''|mestomiesto=Brno|vydavateľstvovydavateľ=Jota|stranastrany=484|rok=1997}}</ref>, Hitlerove rozkazy však nemohol zmeniť. V roku 1941 úspešne viedol svoje tankové jednotky pri [[operácia Barbarossa|invázii do ZSSR]]. Guderianovej [[2. tanková skupina|2. tankovej skupine]] sa spoločne s [[3. tanková skupina|3. tankovou skupinou]] [[Hermann Hoth|H. Hotha]], podriadenej [[Skupina armád Stred|skupine armád Stred]] [[Fedor von Bock|Fedora von Bocka]] podarilo rýchlo postupovať smerom na [[Smolensk]], dôležitý strategický bod pred útokom na [[Moskva|Moskvu]]. Následne však boli jeho tanky presmerované na dokončenie [[bitka o Kyjev|obkľúčenia Kyjeva]]. Napriek tomu, že pod Kyjevom stratila [[Červená armáda]] vyše polmilóna mužov, získala čas na vybudovanie obrany hlavného mesta. Od [[5. október|5. októbra]] [[1941]] bola jeho [[Panzergruppe Guderian]] posilnená a reorganizovaná na [[2. tanková armáda wehrmachtu|2. tankovú armádu]]. V nasledujúcej [[Bitka o Moskvu|bitke o Moskvu]], boli Guderianove tanky, podobne ako ostatné nemecké jednotky v sérii ťažkých ozbrojených zrážok v smere [[Oriol]]-[[Tula (Rusko)|Tula]] zastavené. Za nariadenie [[ústup (vojenstvo)|ústupu]] po ťažkých sovietskych protiútokoch bol [[25. december|25. decembra]] [[1941]] pozbavený velenia a prevelený do generálneho štábu.
 
Po nemeckej [[bitka o Stalingrad|porážke pri Stalingrade]] bol [[1. marec|1. marca]] [[1943]] poverený funkciou hlavného inšpektora tankových vojsk (''Panzerwaffe''). Jeho kompetencie siahali od určovania doktríny tankových vojsk až po dohľad nad výrobou a vývojom tankov a výcvikom tankových vojsk. Po [[Stauffenbergov pokus o prevrat|atentáte na Hitler]]a sa [[21. júl]]a [[1944]] stal náčelník generálneho štábu pozemných vojsk ([[OKH]]) po [[Kurt Zeitzler|Kurtovi Zeitzlerovi]], ktorý sa nervovo zrútil. V tejto funkcii čelil veľkému psychickému tlaku v dôsledku zúfalej situácie na frontoch a vážnym hádkam s Hitlerom. Pre to bol [[28. marec|28. marca]] [[1945]] z tejto funkcie prepustený. Oficiálnou zámienkou boli jeho zdravotné problémy, kvôli ktorým si mal zobrať 6 týždňovú dovolenku. V jeho funkcii ho nahradil [[Hans Krebs]].