Aiolovia začali na grécku pevninu zostupovať približne medzi rokmi 2000 až 1900 pred [[Kristus|Kristom]]. Prešli cez [[Epirus]], [[Macedónia|Macedóniu]] a usadili sa v severnej časti [[Tesália|Tesálie]]. Tu splynuli s pôvodnými obyvateľmi-[[Pelasgovia|Pelasgami]]. Je možné, že [[Achájci]] boli jeden z kmeňov Aiolov, čo by potvrdzovali aj niektoré jazykové podobnosti.
Medzi Aiolskými kmeňmi v TesáliíTesálii boli aj Grekovia, podľa ktorých neskôr [[Staroveký Rím|Rimania]] nazývali všetkých Grékov (Graeci). Aiolského pôvodu boli pravdepodobne aj obyvatelia [[Boiótia|Boiótie]]. Počas [[Dóri|dórskej invázie]] sa časť Aiolov z Tesálie vysťahovala na ostrov [[Lesbos]] a [[Tenedos]] (dnes Bozkada, [[Turecko]]) a na priľahlé [[Anatólia|anatólske]] pobrežia krajov [[Lýdia]] a [[Troas]]. Počas ďalšej doby boli Aiolovia známi svojou poéziou. Najznámejší umelci bola poetka [[Sapfó]] z Lesbu a [[Hesiodos]] z Kýmé.
==Jazyk==
Aiolovia hovorili [[Starogréčtina|aiolskou gréčtinou]], jazykom najviac podobným gréckej arkádocyperštine, ktoruktorou rozprávali potomkovia Achájcov. Oba jazyky teda pochádzali zo starej achájčiny mykénskeho obdobia (3000-1450 pred Kr.). Jazyk sa ďalej delil na viac dialektov (Tesálsky, Boiótsky, Anatólsky). Jazyk Aiolov zanikol medzi 3.-1. stor. pred Kr., kedy grécke dialekty boli nahradené zjednocujúcim jazykom [[Ióni|iónskeho]], [[Atény|aténskeho]] dialektu-koiné. Lingvisti našli dnes pozostatok staroaiolského dialektu vo viacerých dedinách modernej východnej [[Tesália|Tesálie]], ktorým hovoria miestni dedinčania.
