Ideológia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Marxizmus-leninizmus: oprava vseobecneho nic nehovoriaceho encyklopedickeho textu
Bronto (diskusia | príspevky)
Revízia 2402956 používateľa 78.98.134.127 (diskusia) bola vrátená
Riadok 13:
 
=== Marxizmus-leninizmus ===
Ideológia podľa [[marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]] je sústava názorov, ideí, teórií a pod., v ktorých spoločenská skupina (trieda) vyjadruje, uvedomuje si a zdôvodňuje svoje ekonomické a spoločenské postavenie a záujmy. Základnými formami ideológie sú: politika, právo, morálka, náboženstvo, filozofia. Ako spoločenské vedomie je ideológia odrazom spoločenského bytia a patrí k spoločenskej nadstavbe. Vznik marxizmu ako teoretického výrazu záujmov proletariátu znamená základný prevrat v ideológii; marxizmus sa stáva vedeckým podkladom ideológie socialistickej.
Ideológia podľa [[marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]] vychádzajúca z diel Marxa a Lenina. Marxistická teória má mnoho aspektov, ale najdôležitejší je jeden: ide o teóriu dejín, ktorá mala byť údajne schopná s absolútnou vedeckou istotou predpovedať budúcnosť ľudstva. Predpovedať (presnejšie povedané) sociálne revolúcie práve tak, ako newtonovská astronómia dokáže predpovedať zatmenie Slnka alebo Mesiaca. ''"Dejiny všetkých doterajších spoločností sú dejinami triednych bojov"'' - tvrdil Marx.
V roku 1847 v závere svojej knihy "Bieda filozofie" Marx prvýkrát prehlásil, že triedny boj nevyhnutne vyvrcholí sociálnou revolúciou, ktorá povedie k nastoleniu beztriednej komunistickej spoločnosti. Argumentácia bola veľmi stručná: "''Pretože pracujúca trieda (proletariát) je jedinou produktívnou a navyše väčšinovou triedou, musí nevyhnutne zvíťaziť. Revolučné víťazstvá musia viesť k odstráneniu všetkých ostatných tried, tým pádom k spoločnosti, v ktorej existuje jediná trieda. Jednotriedna spoločnosť je však spoločnosťou beztriednou, spoločnosťou, v ktorej niet ani vládnucej, ani utláčanej triedy. A pretože dejiny sú dejinami triednych bojov, bude to znamenať koniec dejín. Už nikdy nebudú vojny, boje, násilie ani utláčanie, moc štátu zanikne.".
Podľa Marxových predstáv malo dôjsť prechodne k utvoreniu "diktatúry proletariátu". Vtedy si Marx kladie zásadnú z pohľadu budúcnosti absolútne najdôležitejšiu otázku. Totiž - či sa nemôže stať, že niekoľko jedincov túto diktatúru využije a jej prostredníctvom vytvorí nadvládu novej oligarchie, novej triedy. A úplne nelogicky si odpovedá: "''To sa určite nestane!''.
Ak teda Marxizmus umrel, práve na neplodnosť marxistickej teórie.
 
== Externé odkazy ==