Župa (Uhorsko po roku 1849): Rozdiel medzi revíziami

d
technická chyba, nadpis prvej úrovne v texte
d (technická chyba, nadpis prvej úrovne v texte)
Išlo o štátne jednotky, ktoré nahradili dovtedajšie šľachtické [[stolica|stolice]]. Územne však na ne nadviazali. V tej dobe sa tieto jednotky po slovensky spravidla naďalej označovali ako ''stolice''. Starý slovanský výraz ''župa'' bol „znovu objavený“ v 19. storočí. Spojenie maďarského názvu „(vár)megye“ [komitát/stolica/župa] so starým slovanským „župa“ vyplýva najmä z maďarského slova „ispán“ označujúceho župana.
 
== Zoznam koncom 19. storočia ==
=== Vidiecke župy ===
V prvej zátvorke je názov v maďarčine, v druhej zátvorke sú uvedené hlavné mestá okolo roku 1910 a potom skratky krajín, v ktorých sa územie dnes nachádza:
#H = dnešné [[Maďarsko]]
Uhorsko bolo rozdelená na týchto 71 žúp, ktoré sa tradične formálne zoskupovali do „obvodov“ či „dištriktov“:
 
==== Vlastné Uhorsko ====
(a) „Obvod“ na ľavom brehu Dunaja:
 
#[[Udvarheľská župa]] (Udvarhely) ([[Odorheiu Secuiesc]])
 
==== Chorvátsko-Slavónsko ====
Všetky uvedené župy, okrem väčšiny Sriemskej župy, sú v dnešnom Chorvátsku:
 
#[[Záhrebská župa]] (Zágráb) ([[Záhreb]], HR)
 
=== Municipiálne mestá ===
Nasledovné mestá boli municipiálne mestá:
 
==== Vlastné Uhorsko ====
Vo vlastnom Uhorsku bolo od roku 1886 24 (od roku 1907 25) municipiálnych miest:
* [[Arad]],
* [[Sombor]]
 
==== Chorvátsko-Slavónsko ====
V Chorvátsku boli 4 municipiálne mestá:
* [[Osijek]],
* [[Zemun]].
 
===Hlavné mesto ===
*[[Budapešť]]
 
=== Rijeka ===
Mesto [[Rijeka]] (''Fiume'') tvorilo osobitný celok. Hádali sa oň vlastné Uhorsko a Chorvátsko-Slavónsko, a preto niekoľkokrát zmenilo vlastníka.
 
== Dejiny ==
=== Prvé provizórium (1849 - 1850) ===
Po porážke maďarskej revolúcie 1848-1849 Rakúšania spolu so zavádzaním tzv. [[bachov absolutizmus|bachovho absolutizmu]] zmenili aj administratívny systém v Uhorsku. Okrem iného zaviedli 5 vojenských [[dištrikt]]ov (na dnešnom Slovensku: [[Bratislava]], [[Košice]], na ostatnom území: [[Šopron]], [[Pešť]]-[[Budín]] a [[Oradea|Veľký Varadín]]). Viedli ich generáli menovaní cisárom. Delili sa na civilné dištrikty (vždy asi štyri), ktoré sa zas delili na župy v hraniciach bývalých stolíc. Úradným jazykom bola [[nemčina]] (až do roku 1860/1867).
 
=== Druhé, tzv. [[Geringer]]ovo, provizórium (13. 9. 1850 – 18. 1. 1853) ===
Hore spomenutých 5 dištriktov bolo premenených na civilné dištrikty, ktoré sa delili na župy a tie na (slúžnovské) [[okres]]y. Územie niektorých žúp sa zmenilo a niektoré župy boli novo vytvorené. Dištrikty viedli hlavní dištriktní župani, župy prednostovia a slúžnovské okresy slúžni (=šľachtickí sudcovia).
 
=== Tzv. definitívum (19. 1 .1853 – 20. 10. 1860) ===
Došlo len k malým zmenám. Dištrikty boli formálne premenené na administratívne územia miestodržiteľského oddelenia (od 1.7.1860 administratívne územia expozitúry miestodržiteľstva). Aj tieto sa delili na župy. Na čele žúp stáli komisári menovaní centralistickou rakúskou (viedenskou) vládou . Kompetencie žúp sa obmedzili len na oblasť politickej a daňovej správy. Súdna právomoc bola odovzdaná osobitným úradom.
=== Prechodné obdobie (1860 – 1867) ===
Októbrovým diplomom v roku [[1860]] sa rakúsky cisár zriekol absolutizmu, nastalo tzv. obdobie provizória a postupný návrat k predchádzajúcim stoliciam . Bolo teda postupne obnovované územnosprávne členenie spred roka 1849 (čiže stolice), a to tak v územnom zmysle, ako aj v oblasti funkcií. Samosprávne orgány žúp na úrovni predrevolučných stolíc boli však obnovené až po rakúsko-uhorskom vyrovnaní roku 1867.
 
=== Modernizované staré stolice (1867 – 1918/1923) ===
Od roku 1867 územne aj naďalej viac-menej existovali staré samosprávne stolice (opätovné rozdelenie Oravsko-turčianskej župy a spojenie Dolnonitrianskej a Hornonitrianskej župy), no niektoré zmeny v priebehu hraníc zostali zachované a funkcia starých stolíc ako útvarov šľachty bola značne obmedzená. Predovšetkým ich už neviedli len šlachtici. Hlavným útvarom župy bol municipálny výbor pozostávajúci z 50% virilistov (osôb platiacich najvyššie priame dane) a z 50% iných, volených osôb spĺňajúcich predpísaný cenzus plus členov ex-offo (zástupca župana, hlavný notár a iní). Na čele župy bol hlavný župan, ktorý bol vládnym úradníkom podriadeným Ministerstvu vnútra Uhorska. Zástupca župana bol takisto veľmi dôležitou funkciou.
 
V roku 1868 bolo [[Sedmohradsko]] definitívne pričlenené k vlastnému Uhorsku a mesto [[Rijeka]] získalo autonómiu. V roku 1873 bola časť [[Vojenská hranica|Vojenskej hranice]] pričlenená k vlastnému Uhorsku a časť k Chorvátsku-Slavónsku. Väčšie reorganizácie (vrátane zmien hraníc žúp) sa vykonali v roku 1876 a menšie zmeny hraníc v rokoch 1877, 1882 a 1884.
 
=== Nástupnícke krajiny ===
V [[Rumunsko|Rumunsku]] a [[Maďarsko|Maďarsku]] župné zriadenia pretrvalo až do súčasnosti (i keď hranice žúp boli po rozpade Uhorska zmenené). V [[Chorvátsko|Chorvátsku]] (ešte ako súčasť štátu južných Slovanov) bolo zrušené v roku 1921, prechodne obnovené cez druhú svetovú vojnu (samostatné Chorvátsko) a potom definitívne od roku 1992. Na [[Slovensko|Slovensku]] (ešte ako súčasti [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]) bolo župné zriadenie zrušené v r. 1928 a prechodne obnovené cez druhú svetovú vojnu (samostatné Slovensko).