Program Apollo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: li:Apollo-projek; kozmetické zmeny
Riadok 1:
[[ImageSúbor:Apollo_program_insignia.jpg|75px|left|logo programu Apollo]]
[[ImageSúbor:Apollo11.png|250px|thumb|Astronaut Buzz Aldrin a lunárny modul, expedícia Apollo 11]]
[[ImageSúbor:Aldrin Apollo 11.jpg|250px|thumb|Astronaut Buzz Aldrin, expedícia Apollo 11]]
'''Program Apollo''' ([[1961]]–[[1972]]) bol americký program pilotovaných kozmických letov realizovaný americkým Národným úradom pre letectvo a kozmonautiku ([[NASA]]).
 
Potom, čo [[program Mercury]] dokázal, že kozmické lety s ľudskou posádkou sú uskutočniteľné, bol odštartovaný program Apollo. Jeho pôvodným cieľom bol ďalší výskum vesmíru a poprípade dosiahnutie obežnej dráhy [[Mesiac (Zeme)|Mesiaca]]. Tento cieľ bol stanovený potom, čo prezident USA [[John F. Kennedy]] vo svojom prejave z [[25. máj]]a [[1961]] uviedol, že by Spojené štáty mali dopraviť človeka na Mesiac a bezpečne naspäť na Zem do roku [[1970]]. Hlavným cieľom programu Apollo sa stalo práve pristáť na Mesiaci. Medzitým sa začal [[program Gemini]], ktorý mal umožniť vyskúšanie technológií a postupov nevyhnutných pre mesačné misie.
 
Po ôsmich rokoch, počas ktorých sa uskutočnil celý rad skúšobných letov, a pri ktorých zahynuli prví americkí [[kozmonaut]]i (požiar [[Apollo 1|Apolla 1]] počas tréningu štartu), sa podarilo cieľ programu Apollo splniť. Megaraketa [[Saturn V]] s [[Apollo 11|Apollom 11]] vzlietla [[16. júl]]a [[1969]]. Posádka pristála na Mesiaci [[20. júl]]a [[1969]] a po nej sa po ňom prechádzalo ešte 10 ďalších kozmonautov. [[Apollo (kozmická loď)|Vesmírna loď Apollo]] sa vo všetkých prípadoch lunárnych letov skladala z troch základných častí: veliteľského, servisného a lunárneho modulu. Na Zem sa vracal vždy iba veliteľský modul.
 
Po splnení Kennedyho úlohy dopraviť človeka na Mesiac podpora pre americký kozmický program ochabla. To sa prejavilo aj predčasným ukončením misií Apollo – hoci boli plánované ešte tri ďalšie lety, program bol ukončený v decembri [[1972]] letom [[Apollo 17|Apolla 17]] (je zaujímavé, že to bolo prvýkrát a dosiaľ posledný raz, čo sa na povrch Mesiaca dostal profesionálny vedec – geológ [[Harrison Schmitt]]). Jednou z príčin predčasného ukončenia programu boli aj rozpočtové škrty vyvolané vojnou vo [[Vietnam]]e. Je zaujímavé, že od programu Apollo sa žiadny človek nevydal do vesmíru ďalej, ako na nízku [[obežná dráha|obežnú dráhu]].
Riadok 12:
Šesť letov ([[Apollo 11]], [[Apollo 12]], [[Apollo 14]], [[Apollo 15]], [[Apollo 16]] a [[Apollo 17]]) sa dostalo až na Mesiac. Apollo 7 a 9 vzlietli iba na obežnú dráhu [[Zem]]e, aby otestovali veliteľský a mesačný modul. Apollo 8 a 10 testovali rôzne komponenty na obežnej dráhe Mesiaca a fotografovali jeho povrch. [[Apollo 13]] nepristálo na Mesiaci z dôvodu poruchy, ale tiež získalo jeho fotografie. Posádky Apollo 15, 16, 17 mali už k dispozícii aj mesačné vozidlo, ktoré umožňovalo preskúmať väčšiu plochu oblastí mesačného povrchu. Vozidlo dosahovalo rýchlosť 17 km/h. Kozmonauti Apollo 16 sa vzdialili vyše 7 km od lunárneho modulu; viackrát pritom stratili mesačnú loď z dohľadu. Orientáciu za nich robil [[počítač]] na Zemi, ktorý pomocou údajov prístrojov mesačného vozidla s priebežnou zmenou uhla vzhľadom na [[Slnko]] udával smer k lunárnemu modulu. Postupne sa zdokonalila i technika prenosu televízneho obrazu, čo umožnilo jedinečné pohľady na mesačné horstvá a údolia, na prácu v mesačnom teréne. Šesť letov, ktoré pristáli na Mesiaci, získalo cenné vedecké dáta a takmer 400 [[kilogram]]ov mesačných vzoriek. Uskutočnené pokusy a pozorovania zahŕňali mechaniku zemín, [[meteoroid]]y, otrasy zeme, šírenie tepla, meranie vzdialeností Mesiaca od Zeme, magnetické pole a [[slnečný vietor]].
 
== Priebeh letov ==
Priebeh letov na Mesiac mal tieto fázy: štart, navedenie na obežnú dráhu okolo Zeme (s poslednou previerkou zariadení lode), zapnutie 3. stupňa rakety Saturn a prechod začiatočnou rýchlosťou 10,8 km/s na dráhu k Mesiacu. Kontrola presnosti dráhy, odpojenie posledného stupňa rakety a let zotrvačnosťou až k Mesiacu (2 1/2 dňa) so stále sa znižujúcou rýchlosťou a drobnými korekciami dráhy. Vo vzdialenosti 326 000 km od Zeme a 63 000 km od Mesiaca bola rýchlosť lode minimálna (0,97 km/s), potom začala prevládať príťažlivosť Mesiaca a rýchlosť lode sa opäť zvyšovala, tesne pri Mesiaci bola 2,55 km/s, zapálením brzdiaceho motora sa rýchlosť znížila na 1,65 km/s a loď sa stala družicou Mesiaca. (Na tento manéver loď' spotrebovala 7 000 kg paliva.) Nasledovala fáza obletov Mesiaca s odpočinkom, potom prestup dvojice kozmonautov do lunárneho modulu, oddelenie sa od kozmickej lode, v ktorej ostal tretí kozmonaut; zostup lunárneho modulu na nízku obežnú dráhu (vo výške asi 15 km nad povrchom) a napokon zostup modulu na mesačný povrch. Táto fáza bola najdramatickejšia a trvala asi 12 min. Kozmonauti v nej riadili pristátie ručne, sledujúc výber vhodného (rovného) miesta. Spiatočný let sa začal štartom z Mesiaca s prechodom na obežnú dráhu materskej lode, nastalo spojenie s materskou loďou, odpojenie lunárneho modulu, let na Zem a dôležitá etapa – vstup do atmosféry Zeme pod uhlom 6,5°±1°, brzdenie v atmosfére a dopad pomocou [[padák]]ov na vodnú hladinu.
 
=== Misie s posádkou ===
{|{{Pekná tabuľka}}
|+ Nositelia Abelovej ceny
Riadok 48:
{{projekt|commons=Category:Apollo mission}}
 
== Externé odkazy ==
* [http://spaceflight.nasa.gov/history/apollo/index.html Officiálna stránka programu Apollo]
 
 
{{Program Apollo}}
{{Link FA|eo}}
{{Link FA|hr}}
{{Link FA|hu}}
{{Link FA|pt}}
 
[[Kategória:Program Apollo| ]]
Řádek 59 ⟶ 63:
[[Kategória:Prieskum Mesiaca|Apollo]]
[[Kategória:Programy ľudských letov do vesmíru|Apollo]]
 
{{Link FA|eo}}
{{Link FA|hr}}
{{Link FA|hu}}
{{Link FA|pt}}
 
[[af:Apollo-program]]
Řádek 95 ⟶ 94:
[[kn:ಅಪೋಲೋ ಕಾರ್ಯಕ್ರಮ]]
[[ko:아폴로 계획]]
[[li:Apollo-projek]]
[[lv:Apollo programma]]
[[mr:अपोलो मोहीम]]