Jadro bratríckeho vojska tvorili českí bojovníci, ktorí odišli z krajiny po porážke husitského hnutia v [[Bitka pri Lipanoch|bitke pri Lipanoch]]. Bratrícke vojská najskôr vstúpili do služieb šľachticov či kapitánov ako bol napr. Fridrich z Ostrogu alebo [[Ján Jiskra z Brandýsa]]. V roku 1453 z jeho vojska dezertovalo a osamostatnilo sa množstvo bratríkov pod vedením [[Peter Aksamit|Petra Aksamita]], ktorý si zriadil svoje sídlo na hrade [[Plaveč (hrad)|Plaveč]]. Obsadili alebo získali viaceré hrady , napr. [[Richnava|Richnave]], a vybudovali niekoľko poľných táborov napr. v [[Haligovce|Haligovciach]], [[Chmeľov]]e, Zelenej hore pri [[Hrabušice|Hrabušiciach]], [[Richnava|Richnave]], [[Spišská Teplica|Spišskej Teplici]], [[Gajary|Gajarovch]] a [[Vyšehrad (podcelok)|Vyšehrade]] v [[Turiec|Turci]], dobudovali tiež predhradie [[Spišský hrad|Spišského hradu]], čím z neho vytvorili jeden z najväčších hradov v Strednej Európe. Idey husitstva sa preniesli i do života v táboroch. Panovala v nich priam biblická atmosféra, z najudatnejších bojovníkov boli vyberaní velitelia, korisť sa delila rovnakým dielom pre všetkých. Do roku 1458 patrilo bratríkom tridsaťšesť táborov a hradných pevností a ich vojská mali 15 - 20 tisíc ozbrojených bojovníkov. Vojensky ovládali celé východné a sčasti i stredné Slovensko a predstavovali vážnu politickú a bojovú silu v dynasticko-magnátskych zápasoch v Uhorsku v druhej polovici 15. storočia. Z obavy z ich narastajúcej sily sa už od r. 1453 na kráľovskom dvore organizovali proti nim bojové výpravy. Prvá výprava, ktorú proti nim viedol v r. 1454 mladší syn [[Ján Huňady|Jána Hunyadyho]] Ladislav sa skončila prímerím. Úpadok bratríckeho hnutia nastal po nástupe [[Matej Korvín|Mateja Korvína]] na uhorský trón. V [[Bitka pri Blatnom Potoku|bitke pri Blatnom Potoku]] v roku [[1458]], v ktorej utrpeli bratrícke oddiely prvú vážnu porážku (zahynul v nej i Peter Aksamit) sa naštrbila jednota ich hnutia. Súčasne s ďalšími porážkami (v Poľsku - pri vrchu Žebrák a v Rakúsku - pri Marcheggu) od nich odpadli mnohí uhorskí feudáli. V dôsledku týchto okolností boli bratríci nútení neustále meniť svoju dislokáciu. Najväčšia časť z nich sa uchýlila na západnom Slovensku, kde po neúspešnom pokuse o dobytie [[Trnava|Trnavy]] dal veliteľ rakúskych bratríkov Ján Šmikovský zo Žďáru okolo roku 1461 postaviť dobre opevnený tábor vo [[Veľké Kostoľany|Veľkých Kostoľanoch]] pri [[Piešťany|Piešťanoch]]. Tu bola v roku [[1467]] zvedená rozhodujúca [[Bitka pri Veľkých Kostoľanoch|bitka]], znamenajúca definitívny zánik bratríctva na Slovensku.
