Ján z Gentu: Rozdiel medzi revíziami
Vytvorená stránka „{{pracuje sa}} {{Infobox Panovník |meno = Ján z Gentu |titul = Lancasterský a akvitánsky vojvoda |obrázok = Johnofgaunt.jpg ...“ |
(Žiaden rozdiel)
|
Verzia z 14:13, 24. júl 2009
Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte. Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. |
Ján z Gentu, prvý vojvoda z Lancasteru, akvitánsky vojvoda (* 6. marec 1340 - † 3. február 1399) bol členom dynastie Plantagenetovcov, tretí syn anglického kráľa Eduarda III. a jeho manželky Filipy z Hainault. Meno Ján z Gentu dostal podľa miesta, kde sa narodil - na svet prišiel v meste Gent, čo je v dnešnom Belgicku. Ján mal veľký vplyv na anglický trón počas menšinovej vlády jeho synovca, Richarda II., a počas nasledujúcich období politických bojov, ale historici nepredpokladajú, že patril medzi kráľových oponentov.
Ján z Gentu | |
Lancasterský a akvitánsky vojvoda | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Plantagenetovci |
Biografické údaje | |
Pôvodné meno | John of Ghent |
Narodenie | 6. marec 1340 Gent, Belgicko |
Úmrtie | 3. február 1399 (vek: 58 rokov) Zámok Leicester, Leicestershire |
Pochovanie | Katedrála svätého Pavla, City of London, Anglicko |
Rodina | |
Manželka | |
Potomstvo |
Filipa Lancasterová, Portugalská kráľovná Alžbeta Plantagenetová Henrich IV. (anglický kráľ) Katarína Lancasterová (kastílska kráľovná) Ján Beaufort Henrich Beaufort Thomas Beaufort Jana Beaufortová |
Otec | Eduard III. |
Matka | Filipa z Hainault |
Odkazy | |
Ján z Gentu (multimediálne súbory na commons) | |
Legitímni mužský dediči Jána z Gentu boli kráľ Henrich IV., Henrich V. a Henrich VI.. Jeho dcéry Filipa Lancasterová, kráľovská manželka Jána I., portugalského kráľa a matka kráľa Eduarda). Ján bol tiež otcom Alžbety, exeterskej vojvodkyne, ďalej Kataríny Lancasterovej, manželky kastílskeho kráľa Henricha III..
Ján z Gentu mal aj 5 mimomanželských detí. Prvé dieťa mal s dvornou dámou jeho matky a zvyšné štyri, ktoré nesú meno Beaufort, mal s Katarínou Swynfordovou, jeho dlhoročnou milenkou a nakoniec treťou manželkou. Tieto štyri deti, traja synovia a dcéra, boli zlegalizovaný kráľovským a pápežským dekrétom po svadbe Jána s Katarínou v roku 1396. Medzi významných potomkov Jána a Kataríny patria ich syn Henrich Beaufort, winchesterský biskup a kardinál, ich vnučka Cecília Nevilleová, matka kráľa Eduarda IV. a Richarda III., a ich pra-pravnuk Henrich Tudor, ktorý sa po bitke u Bosworthu v roku 1485 stal anglickým kráľom a zakladateľom tudorovskej dynastie.