Ján z Gentu: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 10 011 bajtov ,  pred 11 rokmi
chýba zhrnutie úprav
(Vytvorená stránka „{{pracuje sa}} {{Infobox Panovník |meno = Ján z Gentu |titul = Lancasterský a akvitánsky vojvoda |obrázok = Johnofgaunt.jpg ...“)
 
{{pracuje sa}}
 
{{Infobox Panovník
|meno = Ján z Gentu
|manžel =
|manželka = [[Blanka Lancasterová]]<br />([[1359]] - [[1369]])<br />[[Konstance Kastílska]]<br />([[1371]] - [[1394]])<br />[[Katarína Swynfordová]]<br />([[1396]] - [[1399]])
|potomstvo = Filipa Lancasterová,<br />(''Portugalská kráľovná'')<br />Alžbeta Plantagenetová<br />[[Henrich IV. (Anglicko)|Henrich IV.]]<br />(''anglický kráľ'')<br />[[Katarína Lancasterová]]<br />(''kastílska kráľovná'')<br />Ján Beaufort<br />Henrich Beaufort<br />Thomas Beaufort<br />Jana Beaufortová
|dynastia = [[Plantagenetovci]]
|otec = [[Eduard III. (Anglicko)|Eduard III.]]
 
 
'''Ján z Gentu''', prvý vojvoda z [[Lancaster]]u, [[Akvitánsko|akvitánsky]] vojvoda (* [[6. marec]] [[1340]] - † [[3. február]] [[1399]]) bol členom dynastie [[Plantagenetovci|Plantagenetovcov]], tretí syn [[Anglicko|anglického]] kráľa [[Eduard III. (Anglicko)|Eduarda III.]] a jeho manželky [[Filipa z Hainault|Filipy z Hainault]]. Meno ''Ján z Gentu'' dostal podľa miesta, kde sa narodil - na svet prišiel v meste [[Gent]], čo je v dnešnom [[Belgicko|Belgicku]]. Ján mal veľký vplyv na anglickývládu trónv počasAnglicku, menšinovejkedy vládyvládol namiesto jeho neplnoletého synovca, [[Richard II. (Anglicko)|Richarda II.]], a počas nasledujúcich období politických bojov, ale historici nepredpokladajú, že patril medzi kráľových oponentov.
 
== Titul lancasterského vojvoda ==
Legitímni mužský dediči Jána z Gentu boli kráľ [[Henrich IV. (Anglicko)|Henrich IV.]], [[Henrich V. (Anglicko)|Henrich V.]] a [[Henry VI of England|Henrich VI.]]. Jeho dcéry [[Filipa Lancasterová]], kráľovská manželka [[Ján I. (Portugalsko)|Jána I.]], portugalského kráľa a matka kráľa [[Eduard (Portigalsko)|Eduarda]]). Ján bol tiež otcom Alžbety, exeterskej vojvodkyne, ďalej [[Katarína Lancasterová|Kataríny Lancasterovej]], manželky kastílskeho kráľa Henricha III..
[[Henrich Grosmontský]] a [[Eduard III. (Anglicko)|kráľ Eduard III.]] boli bratrancami z druhého kolena, čo znamená, že obaja boli pravnukmi kráľa [[Henrich III. (Anglicko)|Henricha III.]]. Ján z Gentu bol synom Eduarda III. a [[Blanka Lancasterová]] bola dcéra Henricha Grosmontského. Z toho vyplýva, že Ján z Gentu a jeho prvá manželka boli bratranec a sesternica z tretieho kolena. Blanka a Ján sa vzali v roku [[1360]] v [[Readingské opátstvo|Readingskom opátstve]].
 
Po smrti Jánovho svokra v roku [[1361]], získal Ján polovicu Henrichových pozemkov, titul lancasterského grófa a povesť najväčšieho vlastníka pôdy v severnom [[Anglicko|Anglicku]], pričom bol dedičom lancasterského majetku. Takisto získal aj titul ''štrnásty haltonský barón''. Ján získal aj zvyšok dedičstva, keď [[10. apríl]]a [[1362]] zomrela Blankina sestra Maud, leicesterská kontesa, ktorá bola vydatá za Viliama V., vojvodu z Hainautu. [[13. november|13. novembra]] [[1362]] získal Ján od Eduarda III. titul lancasterského vojvodu. Ján bol veľmi zámožný človek - vlastnil najmenej tridsať hradov a zámkov a ďalších majetkov v [[Anglicko|Anglicku]] a [[Francúzsko|Francúzsku]]. Čo sa týkalo veľkosti a organizácii jeho služobníctva, bolo porovnateľné s kráľovským služobníctvom.
 
== Neúspechy ==
Po smrti jeho staršieho brata, [[Čierny princ Eduard|Eduarda Woodstocka]], známeho aj ako ''Čierneho princa'', ochraňoval Ján z Gentu náboženského reformátora [[Ján Viklef|Jána Viklefa]]. V čase, keď anglická armáda utrpela porážky a neúspechy v [[Storočná vojna|storočnej vojne]] proti [[Francúzsko|Francúzsku]] a vláda [[Eduard III. (Anglicko)|Eduarda III.]] začala byť čoraz viac neobľúbená, najmä z dôvodu vysokých daní a kráľovho milostného pomeru s Alicou Perrersovou, začali ľudia spájať Jána z Gentu s neúspešnou vládou v roku [[1370]]. Navyše pokým kráľ a waleský princ mali titul obľúbeného hrdinu vďaka ich úspechom na bojisku, Ján z Gentu nikdy nedosiahol podobnú vojenskú slávu, ktorá mohla posilniť jeho povesť. Hoci bojoval v bitke o Nájera, boli jeho neskoršie vojenské projekty, ako napríklad '''''Chevauchée''''' (fr. ''jazda na koni'') z roku [[1373]] a jeho vpád do [[Kastília|Kastílie]] v roku [[1386]], neúspešné.
 
== Obdobie vlády Jánovho synovca ==
Keď sa v roku [[1371]] zosobášil s infantkou Konstance Kastílskou, prevzal Ján z Gentu titul kráľ [[Kastília|Kastílie]] a [[Leon]]u a trval na tom, aby ho anglický šľachtici označovali titulom ''náš španielsky lord''. Keď v roku [[1377]] zomrel kráľ Eduard III. a Jánov desaťročný synovec nastúpil na trón ako [[Richard II. (Anglicko)|Richard II.]], Jánov vplyv naďalej rástol. No nedôvera voči nemu zostala a niektorí ho podozrievali, že čaká, kedy bude môcť trón prevziať. Ján sa zaručil, že sa nikdy nespojí s nepriateľmi kráľa Richarda. Ako skutočný vládca [[Anglicko|Anglicka]] počas Richardovej neplnoletosti, urobil niekoľko nerozumných rozhodnutí ohľadom daní, ktoré viedli k [[Anglické povstanie (1381)|povstaniu]] v roku [[1381]], počas ktorého povstalci zničili jeho [[palác Savoy]] v [[Londýn]]e.
 
== Kastília a občianska vojna ==
V roku [[1386]] Ján z Gentu opustil [[Anglicko]] a vybral sa do [[Kastília|Kastílie]], aby tam uplatnil svoj nárok na trón. No kríza nasledovala takmer okamžite a v roku [[1387]] zlá vláda Richarda priniesla [[Anglicko]] na pokraj občianskej vojny. Iba Ján z Gentu bol po svojom návrate do Anglicka v roku [[1389]] schopný dosiahnuť kompromis medzi odporcami kráľa, tzv. ''Lords Appellant'', a kráľom Rochardom. Počas roku [[1390]] bola povesť o oddanosti Jána z Gentu ohľadom blahobytu kráľovstva obnovená.
 
== Smrť ==
Ján z Gentu zomrel prirodzenou smrťou [[3. február]]a [[1399]] na Leicesterskom zámku. V čase smrti bola pri ňom jeho tretia manželka Katarína. Pochovali ho vedľa svojej prvej manželky, Blanky Lancasterovej v [[Katedrála svätého Pavla (Londýn)|Katedrále svätého Pavla]] v alabastrovej hrobke, ktorú navrhol Henrich Yevele. Jeho hrobka je veľmi podobná hrobke jeho syna v [[Canterburská katedrála|Canterburskej katedrále]].
 
Po jeho smrti prepadol jeho majetok korune, pretože kráľ [[Richard II. (Anglicko)|Richard II.]] vyhnal v roku [[1398]] z krajiny Jánovho syna a dediča, '''Henricha Bolingbrokea'''. Henrich Bolingbroke a Richard II. boli bratranci (ich otcovia boli bratia). Bolingbroke sa neskôr vrátil z exilu, aby znovu získal svoje zabavené dedičstvo a zosadil neobľúbeného Richarda z trónu. Bolingbroke potom nastúpil na trón ako anglický kráľ [[Henrich IV. (Anglicko)|Henrich IV.]] ([[1399]] – [[1413]]), a stal sa prvým potomkom Jána z Gentu, ktorý získal anglický trón.
 
== Manželstvá a deti ==
Legitímni mužský dediči Jána z Gentu boli kráľ [[Henrich IV. (Anglicko)|Henrich IV.]], [[Henrich V. (Anglicko)|Henrich V.]] a [[Henry VI of England|Henrich VI.]]. Jeho dcéry boli [[Filipa Lancasterová]], (kráľovská manželka [[Ján I. (Portugalsko)|Jána I.]], portugalského kráľa a matka kráľa [[Eduard (Portigalsko)|Eduarda]])., Ján bol tiež otcoma AlžbetyAlžbeta, exeterskejexeterská vojvodkynevojvodkyňa, ďalej [[Katarína Lancasterová|Kataríny Lancasterovej]], manželkymanželka kastílskeho kráľa Henricha III..
 
Ján z Gentu mal aj 5 mimomanželských detí. Prvé dieťa mal s dvornou dámou jeho matky a zvyšné štyri, ktoré nesú meno '''''Beaufort''''', mal s [[Katarína Swynfordová|Katarínou Swynfordovou]], jeho dlhoročnou milenkou a nakoniec treťou manželkou. Tieto štyri deti, traja synovia a dcéra, boli zlegalizovaný kráľovským a pápežským dekrétom po svadbe Jána s Katarínou v roku [[1396]]. Medzi významných potomkov Jána a Kataríny patria ich syn Henrich Beaufort, [[winchester]]ský biskup a kardinál, ich vnučka Cecília Nevilleová, matka kráľa [[Edward IV of England|Eduarda IV.]] a [[Richard III. (Anglicko)|Richarda III.]], a ich pra-pravnuk [[Henrich VII. (Anglicko)|Henrich Tudor]], ktorý sa po [[Bitka u Bosworthu|bitke u Bosworthu]] v roku [[1485]] stal [[Anglicko|anglickým]] kráľom a zakladateľom [[Tudorovci|tudorovskej dynastie]].
 
=== Milenka Mária de St. Hilaire of Hainaut ===
Jánove prvé dieťa bola nelegitímna dcéra '''Blanka Plantagenetová''' ([[1359]] - [[1388]] / [[1389]]), ktorú mal so svojou milenkou Máriou de St. Hilaire of Hainaut ([[1340]] - ? [[1399]]), ktorá bola dvorná dáma jeho matky, [[Filipa z Hainault|kráľovnej Filipy]]. Blanka sa pravdepodobne narodila ešte pred Jánovým prvým manželstvom.
 
Blanka Plantagenetová sa v roku [[1381]] vydala za sira Thomasa Morieuxa. Ten mal niekoľko významných postavení, bol napríklad Strážca veže (post získal v roku sobáša) a o dva roky neskôr sa stal veliteľom jazdeckej jednotky. Zomrel v roku [[1387]] po šiestich rokoch manželstva. Blanka Plantagenetová Morieuxová nebola začlenená do nariadenie z roku [[1396]], ktorým Ján zlegalizoval svoje nemanželské deti, ktoré mal s Katarínou Swynfordovou.
 
=== Blanka Lancasterová ===
[[19. máj]]a [[1359]] sa Ján z Gentu oženil so svojou sesternicou z tretieho kolena, Blankou Lancasterovou, dcérou Henricha Grosmonta, prvého lancasterského vojvodu. Majetok, ktorý priviedla do manželstva bol základom Jánovho bohatstva. Blanka zomrela [[12. september|12. septembra]] [[1369]] v Bolingbrokeskom zámku na bubonický mor. V čase jej smrti bol manžel Ján z Gentu na mori. Ich dcéra [[Filipa Lancasterová|Filipa]] sa stala [[portugalsko]]u kráľovnou, keď sa v roku [[1387]] vydala za portugalského kráľa [[Ján I. (Portugalsko)|Jána I.]].
 
==== Deti ====
:* [[Filipa Lancasterová|Filipa]] ([[1360]] – [[1415]])
:: Vydala sa za portugalského kráľa [[Ján I. (Portugalsko)|Jána I.]] ([[1357]] – [[1433]])
:* Ján ([[1362]] – [[1365]])
:: Pochovaný je v kostole sv. Márie de Castro, Leicester
:* Alžbeta ([[1364]] – [[1426]])
:: Jej prvým manželom bol od roku [[1380]] Ján Hastings, tretí pembrokeská gróf ([[1372]] – [[1389]]). V roku [[1383]] bolo manželstvo anulované. Druhým manželom bol od roku [[1386]] Ján Holland, prvý exeterský vojvoda ([[1350]] – [[1400]]). Tretím manželom sa stal sir Ján Cornwall, prvý fanhopeský a milbrokeský barón and (zomrel v roku [[1443]])
:* Eduard ([[1365]] – [[1368]]
:: Pochovaný je v kostole sv. Márie de Castro, Leicester
:* Ján ([[1366]] – [[1367]])
:: Pochovaný je v kostole sv. Márie de Castro, Leicester
:* [[Henrich IV. (Anglicko)|Henrich IV.]], anglický kráľ ([[1366]] – [[1413]])
:: Jeho prvou manželko bola Mária de Bohunská ([[1369]] – [[1394]]) a druhou bola Jana Navarreská ([[1368]] – [[1437]])
:* Izabela ([[1368]] – [[1368]])
 
=== Konstance Kastílska ===
V roku [[1371]] si Ján zobral za manželku Konstance Kastílsku, dcéru [[Kastília|kastílskeho]] kráľa [[Peter Kastílsky|Petra]], vďaka čomu získal právo na kastílsky trón, o ktorý sa aj usiloval. Hoci Ján nebol schopný uplatniť toto svoje právo, jeho a Konstaceina dcéra [[Katarína Lancasterová]] sa stala kastílskou kráľovnou, keď sa vydala za [[Henrich III. Kastílsky|Henricha III.]], kastílskeho kráľa.
 
==== Deti ====
:* Katarína ([[1372]] – [[1418]])
:: Vydala sa za [[Henrich III. Kastílsky|Henricha III.]], kastílskeho kráľa ([[1379]] – [[1406]])
:* Ján ([[1374]] – [[1375]])
 
=== Katarína Swynfordová ===
Počas manželstva s Kontance počal Ján so svojou milenkou, vdovou '''Katarínou Swynfordovou''', ktorej sestra Filipa de Roet bola vydatá za [[Geoffrey Chaucer|Geoffreyho Chaucera]], štyri deti. Katarína mala z predchádzajúceho manželstva dve alebo tri deti s lancastrským rytierom, sirom Hughom Swynfordom. Mená týcho detí sú Blanka a Thomas. Ján z Gentu sa stal krstným otcom Blanke Swynfordovej.
 
Konstance zomrela v roku [[1394]]. O dva roky neskôr si Ján vzal za ženu Katarínu a ich spoločné deti, '''Beaufortovci''', boli zlegalizované kráľom Richardom II. a cirkvou, ale nemali právo na trón. Ich najstarší syn Ján mal dcéru, [[Margaret Beaufortová|Margaret Beaufortovú]], ktorej syn, neskorší anglický kráľ [[Henrich VII.]], sa napriek tomu o trón uchádzal.
 
==== Deti ====
:* Ján Beaufort, prvý somersetský gróf ([[1373]] – [[1410]])
:: Za manželku si zobral Margaret Hollandovú.
:* Henrich Beaufort, [[winchester]]ský biskup kardinál ([[1375]] – [[1447]])
:* Thomas Beaufort, exeterský vojvoda ([[1377]] – [[1427]])
:: Jeho manželkou bola Margaret Nevilleová.
:* Joan Beaufortová ([[1379]] – [[1440]])
:: Vydala sa za Roberta Ferrersa, tretieho ferrerského baróna z Wemme a jej druhým manželom bol Ralph Neville, prvý westmorelandský gróf
 
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:John of Gaunt, 1st Duke of Lancaster}}
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.gruenewald-art.de/johnofgaunt/ Informácie o Jánovi z Gentu (''v anglickom jazyku'')]
* [http://www.tudorplace.com.ar/PLANTAGENET.htm Genealógia rodu Plantagenetovcov a Lancasterovcov (''v anglickom jazyku'')] (''Lancasterovci boli vetvou dynastie Plantagenetovcov'')]
 
== Zdroj ==
{{preklad|en|John of Gaunt, 1st Duke of Lancaster|303425116}}
21 063

úprav