Ján z Gentu: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Amonet (diskusia | príspevky)
Amonet (diskusia | príspevky)
Riadok 48:
 
== Manželstvá a deti ==
Legitímni mužský dediči Jána z Gentu boli kráľ [[Henrich IV. (Anglicko)|Henrich IV.]], [[Henrich V. (Anglicko)|Henrich V.]] a [[Henrich VI. (Anglicko)|Henrich VI.]]. Jeho legitímne dcéry boli [[Filipa Lancasterová]] (kráľovská manželka [[Ján I. (Portugalsko)|Jána I.]], portugalského kráľa a matka kráľa [[Eduard (Portigalsko)|Eduarda]]), a Alžbeta, exeterská vojvodkyňa, ďaleja [[Katarína Lancasterová|Kataríny Lancasterovej]], manželka kastílskeho kráľa Henricha III..
 
Ján z Gentu mal aj 5 mimomanželských detí. Prvé dieťa mal s dvornou dámou jeho matky a zvyšné štyri, ktoré nesú meno '''''Beaufort''''', mal s [[Katarína Swynfordová|Katarínou Swynfordovou]], jeho dlhoročnou milenkou a nakoniec treťou manželkou. Tieto štyri deti, traja synovia a dcéra, boli zlegalizovaný kráľovským a pápežským dekrétom po svadbe Jána s Katarínou v roku [[1396]]. Medzi významných potomkov Jána a Kataríny patria ich syn Henrich Beaufort, [[winchester]]ský biskup a kardinál, ich vnučka Cecília Nevilleová, matka kráľa [[Edward IV of England|Eduarda IV.]] a [[Richard III. (Anglicko)|Richarda III.]], a ich pra-pravnuk [[Henrich VII. (Anglicko)|Henrich Tudor]], ktorý sa po [[Bitka u Bosworthu|bitke u Bosworthu]] v roku [[1485]] stal [[Anglicko|anglickým]] kráľom a zakladateľom [[Tudorovci|tudorovskej dynastie]].