Grónčina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Kpr (diskusia | príspevky)
d nesprávne interwiki linky
Kpr (diskusia | príspevky)
rozsirenie
Riadok 1:
{{Jazyk (Infobox)|
'''Grónčina''' (kalaallisut) je jedno z nárečí [[eskimáčtina|eskimáčtiny]] patriace do [[inuitčina|inuitskej vetvy]], niekedy sa považuje za samostatný [[jazyk]]. Hovorí ňou asi 50 000 obyvateľov [[Grónsko|Grónska]], nie len [[Eskimáci]]. Pozostáva z 5 mierne odlišných dialektov,
Názov = Grónčina|
Natívny názov = Kalaallisut|
štáty = [[Grónsko]] |
región = [[Severná Amerika]] |
počet hovoriacich = 54 000 |
poradie = nenachádza sa v prvej 100 |
klasifikácia = [[Eskimácko-aleutské jazyky]]<br/>
&nbsp;&nbsp;[[Inuitské jazyky]]<br/>|
písmo = [[Latinka]] |
úradný = [[Grónsko]] |
regulátor = [http://www.oqaasileriffik.gl Oqaasileriffik] (Sektretariát grónčiny) |
iso1 = kl |
iso2 = kal |
iso3 = kal |
sil = - |
Adresa wikipédie = [http://kl.wikipedia.org kl.wikipedia.org] |
Meno wikipédie = -
}}
 
Ide o [[polysyntetický jazyk]] – veľa slov sa spája do jedného dlhého slova, ktoré však v slovenčine môže znamenať celú vetu. Napr.: Niuerniarsuataartarpusi (Ni'u'ver'ni'jar'su'va'taar'tar'pu'si) – Kupuješ veľa tovaru.
 
'''Grónčina''' (grónsky '''''Kalaallisut''''') je jazyk patriaci do východo[[inuitčina|inuitskej]] skupiny jazykov (tzv. [[eskimáčtina]]). Hovorí ňou 54 000 obyvateľov [[Grónsko|Grónska]], nie len [[Eskimáci]], ale aj dánski emigranti. Od júna 2009 je grónčina jediným úradným jazykom Grónska. Dovtedy bola úradným jazykom spolu s dánčinou. [[Gróni]] sú 100% gramotní. Eskimáci v Kanade, USA a na [[Sibír]]i hovoria podobnými jazykmi, ale nemajú rovnaký pravopis.
Písaný jazyk je založený na gramatike [[Samuel Kleinschmidt|Samuela Kleinschmidta]] ([[1814]] - [[1886]]) z roku [[1851]]. Oficiálne pravopisné pravidlá boli zavedené v roku [[1973]].
 
==Pravopis==
Eskimáci v Kanade, USA a na [[Sibír]]i hovoria podobnými jazykmi, ale nemajú rovnaký pravopis.
 
Grónčina se píše [[latinské písmo|latinkou]]. Písaná grónčina je založená na gramatike [[Samuel Kleinschmidt|Samuela Kleinschmidta]] ([[1814]]-[[1886]]) z roku [[1851]]. Oficiálne pravopisné pravidlá boli zavedené v roku [[1973]]. Dovtedy sa miesto [[q]] používalo Kra ('''ĸ''').
 
Namiesto úvodzoviek sa v grónčine používajú symboly: '''›'''...'''‹''' a '''»'''...'''«'''.
 
'''Abeceda''': A a E e F f G g H h I i J j K k L l M m N n O o P p Q q R r S s T t U u V v <br />
V slovách prevzatých z [[dánčina|dánčiny]] sa vyskytuje aj: Bb, Cc, Dd, Ww, Xx, Yy, Zz, Øø, Öö a Åå.
 
 
==Nárečia==
 
Grónčina sa delí na 3 hlavné nárečia. V okolí mesta [[Upernavik]] sa vyskytuje zváštna forma tohto nárečia.
 
* '''Západné nárečie''' (''Kitaa'', ''Kalaallisut'') je najrozšírenejšie a je základom spisovnej grónčiny. Hovorí ním asi 54 000 ľudí.
* '''Východné nárečie''' (''Tunu'', ''Tunumiit oraasiat'') používa asi 3&nbsp;000 ľudí.
* '''Severné nárečie''' (''Avanersuaq'', ''Avanersuarmiutut'') sa používa v okolí mesta [[Qaanaaq]] (dánsky ''Thule''). Hovorí ním menej ako 1&nbsp;000 ľudí. Je najviac odlišné od ostatných nárečí, a preto sa niekedy označuje aj ako samostatný jazyk [[inuktun]]. Najviac sa mu podobá v Kanade používanému[[Inuitčina|inuitskému jazyku]] ''[[inuktitut]]''.
 
 
==Gramatika==
 
Grónčina o [[polysyntetický jazyk]] – veľa slov sa spája do jedného dlhého slova, ktoré však v slovenčine môže znamenať celú vetu. Napr.: Niuerniarsuataartarpusi (Ni'u'ver'ni'jar'su'va'taar'tar'pu'si) – Kupuješ veľa tovaru.
 
Grónčina rozlišuje jednotné a množné číslo. Má 4 osoby a 10 [[Pády|pádov]] ([[absolutív]], [[relatív]], [[equatív]], [[inštrumentál]], [[lokatív]], [[allatív]], [[ablatív]], [[prolatív]], [[nominatív]] a [[akuzatív]]).
 
===Slovesá===
 
Slovínky uvádzajú slovesá v 3. osobe jednotného čísla. Prítomný čas a minulé časy majú rovnaké tvary. Grónčina časuje podobne ako slovenčiny (3 osoby jedného a 3 osoby množného čísla).
 
Skloňovanie slovesa hovoriť (oqarpoq)
 
{| class="wikitable"
| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">ja hovorím</font>
| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">oqarpunga</font>
| align="left" width="20" bgColor="#ffffff" |
| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">my hovoríme</font>
| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">oqarpugut</font>
|-
| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">ty hovoríš</font>
| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">oqarputit</font>
| align="left" width="20" bgColor="#ffffff" |
| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">vy hovoríte</font>
| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">oqarpusi</font>
|-
| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">on/a hovorí</font>
| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">oqarpoq</font>
| align="left" width="20" bgColor="#ffffff" |
| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">oni hovoria</font>
| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">oqarput</font>
|}
 
 
== Ukážka grónčiny ==
 
{| class="wikitable"
! slovensky !! grónsky
|-
| Dobrý deň || Inuugujoq, kutta!
|-
| Ahoj || Aluu!
|-
| Ako se máš? || Qanoq-ipit?
|-
| Áno || Aap
|-
| Nie || Naagga
|-
| Ako sa voláš? || Qanoq ateqarpit?
|-
| Odkiaľ si? || Suminngaaneerpit?
|-
| Hovoráš anglicky? || Tuluttut oqalusinnaavit?
|-
| Ďakujem. || Qujanaq
|-
| 1 || ataaseq
|-
| 2 || marluk
|-
| 3 || pingasut
|-
| 4 || sisamat
|-
| 5 || tallimat
|-
| 6 || arfinillit
|-
| 7 || arfineq marluk
|-
| 8 || arfineq pingasut
|-
| 9 || qulingiluat
|-
| 10 || qulit
|}
 
 
==Externé odkazy==
* [http://www.oqaasileriffik.gl/ Oqaasileriffik - Sekretariát grónčiny]
* [http://www.ethnologue.com/show_language.asp?code=kal Grónčina na Ethnologue]
* [http://www.philology.ru/linguistics4/vakhtin-97a.htm Gramatika grónčiny v ruštine]
* ''Arctic Languages: An Awakening'', ed: Dirmid R. F. Collis. ISBN 92-3-102661-5 [http://unesdoc.unesco.org/images/0008/000861/086162e.pdf PDF formát on-line na stránkach UNESCO]. (aj iné inuitské jazyky)
* Sadock, J. M. (2003). A grammar of Kalaallisut: (West Greenlandic Inuttut). Languages of the world, 162. München: Lincom. ISBN 3895862347 (Gramatika grónčiny, západnogrónskeho dialektu)
 
== Iné projekty ==
 
{{projekt|wikt=grónčina}}
 
Řádek 22 ⟶ 142:
[[es:Idioma groenlandés]]
[[eo:Gronlanda lingvo]]
[[euen:Greenlandic language]]
[[eu:Groenlandiera]]
[[fo:Grønlendskt (mál)]]