Cirus: Rozdiel medzi revíziami

'''Cirus''' (po latinsky cirrus, Ci) alebo '''riasa''' je [[oblak]] s vysokou hladinou a je najčastejším oblakom tejto hladiny. Vzniká v oblastiach veľmi nízkych teplôt -40[[stupeň Celzia|°C]] až -50°C. Pozostáva výlučne z [[ľad]]ových [[kryštál|kryštálikov]] veľkosti až do 0,05 mm. Keď sú kryštáliky dosť veľké na to, aby mohli padať, niekedy prúdia nadol a dostanú sa do [[vietor|vetra]] fúkajúceho z rozličných smerov. Tým sa oblak roztiahne do dlhých chvostov (cirrus uncinus). Môže mať vzhľad kučier, závojov, či vlákien. JeZa denného svetla je biely a tenký, neprináša [[zrážky]]. Môžeme cez neho vidieť [[Slnko]] aj [[Mesiac]].

Tieto oblaky bývajú predzvesťou silnejšieho prízemného [[vietor|vetra]]. Tvoria sa aj po [[búrka|búrke]] ako zvyšok vrcholu oblaku [[kumulonimbus]]. Sú pozostatkom po kovadlinovom vrchole búrkového oblaku, ktorý od zvyšku mraku oddelil silný vietor vo veľkých výškach. Cirus však najčastejšie vzniká stúpaním stabilného vzduchu[[vzduch]]u pozdĺž atmosférického [[Front (počasie)|frontu]]. Ako [[vzduch]] stúpa, s [[kondenzácia|kondenzovaním]] čoraz väčšieho množstva [[vlhkosť|vlhkosti]] vznikajú rozličné typy oblakov. Cirus vzniká až nakoniec a predstavuje posledné zvyšky [[vodná para|vodných pár]]. Vzduch nad ním je mimoriadne suchý. Hoci cirrus vzniká ako posledný, je prvým oblakom ohlasujúcim približovanie frontu, zvlášť, ak postupne hustne. Dlhotrvajúce tenké a riedke cirry však naopak naznačujú pretrvávanie pekného [[počasie|počasia]].

Cirus vzniká aj pri rýchlych pohyboch vzduchových hmôt nad vysokými [[pohorie|pohoriami]]. Zaujímavosťou tohto oblaku je to, že sa bežne vyskytuje aj v [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosférach]] iných planét, napríklad v atmosfére [[Mars]]a, alebo [[Neptún]]a.

* ''cirrus fibratus radiatus'' - Lúčovito usporiadaný oblak s rovnobežnými vláknami

* ''cirrus spissatus'' - Závojovitý, opticky hustý oblak, ktorého farba prechádza z typickej bielej až do svetlošedej