Pontos: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 11 bajtov ,  pred 11 rokmi
d
robot Pridal: ms:Pontus; kozmetické zmeny
d (robot Pridal: da:Pontos (kongerige))
d (robot Pridal: ms:Pontus; kozmetické zmeny)
{{bezzdroja}}
{{na úpravu}}
[[ImageSúbor:Kukul.jpg|right|thumb|Muž v tradičnom [[trabzon]]skom kroji]]
'''Pontos''' (v pontskej [[gréčtina|gréčtine]] ''Πόντος Εύξεινος'' - Pondos efšinos), je historické územie na severovýchode [[Turecko|Turecka]] pri [[Čiernom mori]]. Pontos bol až do r. [[1921]] prevažne [[Grécko|grécky]] kraj, ktorý odpovedal dnešnému tureckému regiónu [[Karadeniz Havalari]].
 
Gréci už v [[1. storočie|1. stor.]] konvertovali na [[kresťanstvo]] a tak aj v Ponte vznikla silná kresťanská komunita. Pohanské kulty postupne vymizli v [[5. storočie|5. stor.]] Medzi pohanskými bohmi sa tu okrem gréckych kultov vyznával aj kult boha [[Mithra|Mithru]]. Od roku [[395]] sa Pontos dostáva do [[Východorímska ríša|Východorímskej (Byzantskej) ríše]]. Od [[6. storočie|6. stor.]] sa Byzantská ríša stala ríšou Grékov, pričom bol Trebizunt dôležitým kresťanským mestom. Stojí tu aj veľkolepá [[bazilika]]. Na východe Pontu žil okrem Grékov aj kaukazský národ [[Lazovia|Lazov]], ktorí v minulosti často vzdorovali rímskej moci. V [[7. storočie|7. stor.]] sa k hraniciam Pontu dostávajú Peržania, ktorým sa podarilo prelomiť východnú byzantskú hranicu. Neskôr sa však Grékom podarilo zbaviť sa Peržanov a situácia sa upokojila potom, ako boli porazení [[Arabi]], noví vládcovia Perzskej ríše. Územie Pontu bolo potom rozdelené na viaceré [[théma|thémy]]. V Ponte, ktorý tvoril hranice grécko-arabského sveta slúžili veľmi známi byzantskí ťažkoodení kavaléristi, "Akrites", ktorí mali na starosti brániť hranice pred arabskými nájazdmi. Práve o nich bol napísaný najznámejší stredoveký grécky epos, [[Digenis Akritas]]. O týchto bojovníkoch sa často spieva aj v pontských ľudových piesňach.
 
Od [[12. storočie|12. stor.]] prenikajú do Anatólie [[Turci]], ktorí však Pontos vďaka vysokým horám ovládali len krátko. Po páde Byzancie, v r. [[1204]], tu vzniklo [[Trapezuntské cisárstvo]], slobodný grécky štát. V tejto dobe tu zohrávalo dôležitú úlohu aj mesto [[Samsuna]]. Po znovuobnovení Byzancie Trapezuntské cisárstvo nezaniklo, naopak pomáhalo Byzancii a dokonca ju aj prežilo. Turci sa ho zmocnili až v roku [[1461]], pričom Trapezuntské cisárstvo Komninovcov bolo posledným gréckym štátom. V [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] bolo postavenie kresťanov ťažšie ako [[islam|moslimov]], preto grécka väčšina anatólskeho obyvateľstva prestupovala na islam. Gréci sa udržali práve v Ponte, časti Kappadókie a v západnej a južne časti Anatólie. Pontskí Gréci odolávali poturčovaniu. Najviac ľudí tu prestúpilo na islam až v [[17. storočie|17. stor.]] Pontos si však ako grécky kraj uchoval vramci Osmanskej ríše viacmnej autonómne postavenie s rôznymi výhodami až do začiatku 20 stor. Najznámejšie mestá boli Synopi, Samsuna, Kerasunda, Amisos, Trapezunda, Argyrupoli, Rašupoli, Amissos, Neokesarea a Athina (Atény).
 
V [[18. storočie|18. stor.]] sa začína formovať grécka národná identita. Tak tomu bolo aj v Ponte. V [[19. storočie|19. stor.]] sa začali predovšetkým v materskom Grécku formovať národné požiadavky. Z týchto udalostí nakoniec vzišla [[Grécka vojna za nezávislosť]], ktorá sa nezaobišla ani bez etnických čistiek na gréckej aj tureckej strane. Situácia sa vyostrila po tom, ako Gréci zmasakrovali 15 000 moslimov v južnom Grécku. Turci nato vyvraždili Grékov v [[Istanbul|Konštantínopole]], na [[Chios]]e a aj v Trapezunte. Turci už ďalej od masakrov neupustili. Gréci boli vyvražďovaní v celej Anatólií a hlavne v Ponte. Niekoľko pontských Grékov sa usadilo v Gréckom štáte. Najväčší masaker však prišiel až po zrušení sultanátu, teda po vzniku Turecka. Za touto [[genocída|genocídou]] stál predovšetkým prezident [[Mustafa Kemal Atatturk]]. Pontskí Gréci mali byť systematicky vyvražďovaní, keď grécka armáda napadla Turecko. Všetko sa však skončilo v bitke pri [[Sakayra|Sakayre]] v r. [[1921]], keď Turci zničili grécku armádu. Attaturk potom vyvraždil 50 000 Grékov v [[Izmir|Smyrne]], potom zaútočil na Pontos, kde taktiež vyvraždil mnoho Grékov. Na rozdiel od Smyrni tu Turci využili inú taktiku. O tejto gnocíde sa totiž svet nemal dozvedieť. Nemala byť preliata ani kvapka krvi. Turci posielali pontských Grékov na pochody smrti do vyprahnutých územií Anatólie, kde ich nechali zomrieť, alebo ich posielali do pracovných táborov, odkial sa už nevrátili. Nastal rýchly útek anatólskych Grékov. Najhoršia bola cesta z Pontu do Grécka, pri ktorej zahynulo mnoho ľudí. Niekoľkí pontskí Gréci ušli do Ruska. Väčšina Grékov sa po 3 000 rokoch z Anatólie vysťahovala. Potom bola podpísaná výmena obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom, pričom Turecko opustilo okolo 2 000 000 etnických Grékov. V Grécku však táto výmena spôsobila veľké ekonomické problémy. Okrem toho bola pontská a kappadócka gréčtina skoro nezrozumiteľná pre Grékov z Grécka a západnej Anatólie, preto sa museli pontskí Gréci fakticky naučiť nový jazyk. Usadili sa predovšetkým v [[Macedónia|Macedónií]], ktorá sa tak mala úplne pogréčtiť. Grécke mená miest a krajov boli premenované do turečtiny. Pontskí Gréci, ktorí dnes v Ponte žijú sú z veľkej časti moslimovia a tak ich predkovia nemuseli Turecko opustiť.
 
== Kultúra ==
Kultúru Pontu prezentujú [[grécky folklór]] a zvyky. Pontský folklór sa odlišuje od ostatného gréckeho folklóru. Ľudový kroj pontských Grékov pozostáva z čierneho turbanu, košele a čiernych nohavíc. Cez plece sa nosili opásané náboje do pušiek. Známy je aj pontský ľudový sláčikový nástroj [[kemenče]], ktorý je podobný krétskej či gréckej tráckej lyre. Na rozdiel od huslí sa kemenče drží zvyslo v ruke. Tento hudobný nástroj je pre pontské pesničky najviac charakteristický. Ďalej je známy aj pontský bubon.
 
Tancuje sa tradične do kruhu, pričom kroky nie sú v tradičnom pevninskom gréckom štýle. Rytmus hudby je síce orientálny, avšak iného typu ako grécky orientálny rytmus. V hudbe aj v krokoch môžeme spozorovať aj keltské prvky, ktoré sem priniesli starovekí [[Kelti]]. Známe tance sú Tik, Chala, Dipat, Andartikos choros a Akritask. Známe ľudové piesne sú Ekaen ke to Čambašim (Horelo v Čambašine), I kor epijen so parchar (Dievča išlo na pole), Rašopulon, Champšia, Pontia m´enan omat, Romana (Grékyňa) či Chamenas patridas (Stratenej vlasti).
 
Známi pontskí speváci sú hlavne [[Chrisanthos Theodoridis]] a [[Stelios Kazantzidis]], potom Pavlidis, Stathis Nikolaidis a Michalidis, zo žien hlavne Dina Tsoleridu a Lizeta Nikolau. Dodnes si pontskí Gréci udržujú v Grécku svoje zvyky, organizujú kultúrne festivaly a hovoria svojim jazykom. V Grécku ich žije okolo 2 000 000. Jazyková skupina pontských Grékov obýva aj Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, Rusko a Krym. Väčšina z nich sa však po páde komunizmu v r. 1989 vysťahovala do Grécka.
[[ku:Pontûs]]
[[lv:Ponta]]
[[ms:Pontus]]
[[nl:Pontus (gebied)]]
[[no:Pontos (oldtidsrike)]]
118 149

úprav