Permafrost: Rozdiel medzi revíziami

'''Permafrost''' (z [[angličtina|angl.]] ''permanently'' + ''frost'' - ''trvalo zamrznutý'') je geologický termín označujúci dlhodobo zamrznuté povrchové oblasti (s priemernými ročnými teplotami pod, alebo okolo 0° C), kde doba zamrznutia je dva a viac rokov. Permafrost je oblasť s trvalo zamrznutou [[Pôda|pôdnou]] [[voda|vodou]], bez, alebo s minimálnym rastlinným porastom. Hrubá vrstva povrchového [[ľad|zaľadnenia]] nie je nevyhnutnou zložkou permafrostu, v hrubších vrstvách vyskytuje skôr v nepórovitých, skalných oblastiach, ale tiež býva prítomný aj v pôdnych oblastiach.

 

 

Trvalo zamrznuté oblasti Sibíri a Aljašky sú však pozostatkom [[glaciál|ľadových dôb]], keď boli priemerné letné teploty o 11° C nižšie ako v súčasnosti. V tom období bol povrch [[Európa|Európy]] trvalo zamrznutý až k [[Szeged]]u, v [[Ázia|Ázii]] k [[Peking]]u a v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] až do južnej [[Iowa|Iowy]] a severného [[Missouri (štát)|Missouri]]. V južnej hemisfére sú o trvalom zamrznutí menšie dôkazy v provincii Otago, [[Nový Zéland]] a v [[Patagónia|Patagónii]], [[Argentína]].

 

== Vznik ==

Vznik permafrostu závisí hlavne od lokálnych klimatických podmienok, ale aj od vlastností pôdnej vrstvy a pokrytia vegetáciou. Na to, aby sa vytvorila trvalo zamrznutá vrstva, sú potrebné priemerné ročné teploty okolo -5° C. Pri vyšších teplotách (okolo 0° C) zamrznutá vrstva nie je trvalá a nazýva sa '''prerušovaný permafrost'''. Permafrost je viac rozšírený na severnej pologuli (Aljaška, sever [[Kanada|Kanady]], Sibír a v niektorých regiónoch [[Škandinávia|Škandinávie]]) ako na južnej (tu je väčšina polárnych oblastí tvorená morom a [[Antarktída]] je skôr pokrytá ľadom, ako zamrznutou pôdou). Ako vidno v tabuľke, čas potrebný na postupné znižovanie hĺbky premrznutia sa s pribúdajúcimi metrami sa predlžuje - nie je to lineárna závislosť.

 

[[ja:永久凍土]]

[[lt:Amžinasis įšalas]]

[[nl:Permafrost]]

[[nn:Permafrost]]