Verzia z 11:43, 21. júl 2009 upraviť Vegetator (diskusia \| príspevky) 57 605 editací →‎Dielo ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:19, 31. júl 2009 upraviť vrátiť Vegetator (diskusia \| príspevky) 57 605 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Infobox Osobnosť [[Obrázok:Adolf-Loos-&-Peter-Altenberg.jpg\|thumb\|250px\|Adolf Loos ''(vľavo)'' s [[Peter Altenberg\|Petrom Altenbergom]] ''(vpravo)'', z roku 1905]]▼ \|Meno = Adolf Loos \|Portrét = Adolfloos.2.jpg \|Popis = rakúsky architekt \|Dátum narodenia = [[10. december]] [[1870]] \|Miesto narodenia = [[Brno]] \|Dátum úmrtia = [[23. august]] [[1933]] \|Miesto úmrtia = Kalksburg (dnes časť [[Viedeň\|Viedne]] }} '''Adolf Loos''' (* [[10. december]] [[1870]], [[Brno]] – † [[23. august]] [[1933]], Kalksburg (dnes časť [[Viedeň\|Viedne]])) bol [[Rakúsko\|rakúsky]] [[architekt]], teoretik architektúry, propagátor moderného nedekoratívneho tvaru. Predznamenal pred [[prvá svetová vojna\|vojnou]] [[funkcionalizmus]]. Řádek 5 ⟶ 14: Loosov otec bol sochár a kamenár. V jeho dielni sa zoznámil s radou remesiel, čo v ňom vyvolalo rešpekt a úctu k remeslu a tradícii a neskorší kritický postoj k remeselne vyrábaného nábytku a ďalším predmetom dennej potreby. Po nedokončených štúdiách technického smeru nastúpil k armáde. Neskôr doštudoval na Technickej univerzite v [[Drážďany\|Drážďanoch]]. === Po ~~štúdiach~~štúdiách === Po troch rokoch odišiel za prácou do Spojených štátov, kde pracoval ako umývač podláh a riadov. Navštívil Filadelfiu, [[New York (mesto)\|New York]] a [[Chicago]]. V Chicagu sa živo diskutovalo o otázkach architektúry, dôvodom bola svetová výstava ([[1893]]). Práve diskusia o ornamente podnietila Loosa k úvahám na túto tému, ktorú podrobnejšie rozobral v diele „Ornament a zločin“. Jeho odmietavý postoj však zdôvodňoval inak ako [[Louis H. Sullivan]] vo svojej stati ''Ornament in architecture''(1892). V roku [[1897]] dostal prácu spolu s architektom Carlom Mayrederom a ustálil si svoje pracovné zameranie. Niekoľko rokov pracoval po celej Európe, kým sa v roku [[1928]] nevráti do Viedne. === V Rakúsku === ▲[[Obrázok:Adolf-Loos-&-Peter-Altenberg.jpg\|thumb~~\|250px~~\|Adolf Loos ''(vľavo)'' s [[Peter Altenberg\|Petrom Altenbergom]] ''(vpravo)'', z roku 1905]] V roku [[1896]] sa vrátil naspäť do Rakúska. Vo Viedni sa dostal do spoločnosti osobností ako napríklad [[Arnold Schönberg]], [[Oskar Kokoschka]], [[Ludwig Wittgenstein]], [[Alban Berg]], [[Karl Kraus]]. Najprv sa venoval zariaďovaniu bytov a módnych obchodov. Dekoratívne a umelecko-remeselné tendencie typické v Rakúsku a Nemecku odmietal odvolávajúc sa na vlastné americké skúsenosti. Päťdesiat realizovaných zákaziek svedčí o obývateľnosti interiérov, ktorú dosahoval používaním ušľachtilých materiálov. Řádek 17 ⟶ 27: == Prínos do architektúry == Loosovým najväčším prínosom je uplatnenie ''~~Raumplanu~~[[Raumplan]]u'' (priestorového plánu). V ňom novátorsky formuloval pravidlá vnútorného usporiadania priestoru z hľadiska jeho trojrozmernosti. Zaslúžil sa o významný prínos do architektúry vďaka svojim stavbám a teoretickým spisom. Loos zomrel 23. augusta [[1933]] vo Viedni. == Dielo == [[Súbor:Villa Muller 071.jpg\|náhľad\|''[[Villa Müller]]'']] [[Súbor:Loos house Paris Aug 2006 003.jpg\|náhľad\|''[[dom Tristana Tzaru]]'']] * ''Steinerova vila'', [[Viedeň]], 1910 * ''Villa Winternitz'', Praha - [[Smíchov]]; 1931-32 * ''Obytný dom'', Viedeň časť 13 , 1930-32 * ''dom Paula Khunera'', Payerbach; 1929-30 * ''dom Hansa a Anny Mollerovcov'', Viedeň časť 18; 1928 Řádek 35 ⟶ 47: == Teoretik architektúry == Adolf Loos už od mladého veku začal formulovať a publikovať svoje myšlienky. Veľká časť najdôležitejších statí bola zhrnutá do dvoch súborov. Kniha ''"Ins Leere ~~geschprochen“~~geschprochen'' 1897–1900 (Reči do prázdna) vyšla v roku 1921 v Paríži. Druhá kniha ''„Trotzdem“'' [[1900]]–1903 (Navzdory) vyšla v roku 1931 v Innsbrucku. V roku 1903 založil vlastný časopis s názvom ''„Das Andere“'' (To druhé), no vyšli iba dve čísla. V ňom presadzoval snahu o pohotovejšie uvádzanie západnej kultúry do Rakúsko–Uhorska. Jeho teoretické práce vyvrcholili v krátkej eseji pod názvom '',,Ornament und Verbrechen"'' - ~~[[Ornament~~''„Ornament je ~~zločin]]~~ zločin“'', uverejnenej v roku 1908. Jeho slová ostali nepochopené mnohými, ktorí v nich videli zásadne odmietnutie ornamentu. Loos sa preto v roku 1924 publikovaním článku [[Ornament]] a výchova pokúsil proti podozreniu ohradiť. Loos spracovával vo svojich dielach rôzne témy. Jeho formulácie sú provokatívne, ale vždy obsahujú kritické a moderné stanovisko. Kvôli extrémnemu vyjadrovaniu a ostrej kritike iných architektov bol spornou postavou po celý život. === Ornament je zločin === Adolf Loos sa ako teoretik architektúry prejavil už v mladom veku. Vyvrcholenie jeho teoretických práci sa prejavilo eseji ''Ornament a zločin'' z roku [[1908]]. ~~K dielu ho inšpiroval [[Louis H. Sullivan]] so svojou staťou Ornament in Architecture.~~ K dielu ho inšpiroval [[Louis H. Sullivan]] so svojou staťou ''Ornament in Architecture''. V tomto teoreticko-praktickom diele Adolf Loos rozpracoval poňatie puristicko-funkcionalistickej architektúry v opozícii voči [[secesia\|secesii]]. Táto architektúra má byť zbavená dekorácie. Dekoráciu považoval za povrchnú a subjektívnu. Malé množstvo ornamentov vnímal Loos ako znak duchovnej sily. Prehnanú [[dekorácia\|dekoráciu]] však staval do pozície zločinu. Nielen kvôli abstarktným morálnym dôvodom, ale aj po ekonomickej stránke práce a premrhaným materiálom priemyselnej civilizácie. Podľa neho ornament už nebol viac dôležitým prejavom kultúry. Loos kritizoval aj maskovanie pravej podstaty a krásy materiálov prehnanou ozdobnosťou. Dielo demonštroval domom pre firmu ''Goldman & Salatsch''. Napriek tomu ostal nepochopený kvôli nesprávnemu vyloženiu obsahu. Mnohí esej pochopili ako zásadné odmietnutie ornamentu z formálnych dôvodov. Loos sa snažil svoj zámer demonštrovať v článku Ornament a výchova. == Referencie a literatúra == Šváha, R.: ''Od moderny k ~~funkcionalizmu~~funkcionalismu'' Victoria publishing, Praha 1995., 590 s., ISBN 80-85605-84-8 * Ungersová, L.: ''O architektech, životy, díla, teorie'' Slovart, Bratislava 2004., 374 s., ISBN 80-7209-583-8 * Gossel, P.: ''Architektura 20. století'' ~~TASHEN~~Slovart, Bratislava 2003., 447 s., ISBN 80-7209-425-4 == Iné projekty == {{projekt\|commons=Category:Adolf Loos}} == Pozri aj == [[Raumplan]] [[Bezozdobnosť]] {{DEFAULTSORT:Loos, Adolf}} [[Kategória:Narodenia v 1870]]

Adolf Loos: Rozdiel medzi revíziami