Starí Maďari: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
úprava a doplnenie |
doplnenie |
||
Riadok 1:
'''Starí
Napokon v najstaršej uhorskej legende Život svätých pustovníkov Svorada vyznávača a Benedikta mučeníka, napísanej najneskôr '''v roku 1068, sa ani raz nespomína Uhorsko, iba Panónia.''' Preto, že neexistovalo? Nie, preto, že mu nevládol kráľ Štefan. Ten sa v tejto legende – tridsať rokov po smrti! – uvádza len ako kráľ Panónov (nie ako kráľ Maďarov a ešte ani nie ako kráľ Uhrov). To znamená, že – tridsať rokov po smrti, teda bez možnosti „zmeny“ – je Štefan kráľom Panónska, krajiny, ktorú v tom čase starí Maďari ovládali a stotožnili sa s jej pomenovaním. Keďže išlo o bývalú rímsku provinciu rovnakého mena, ťažko takúto úvahu spochybniť.
Podľa Väčšej legendy svätého Štefana kráľa, ktorá vznikla najneskôr v roku 1083, teda asi o 15 rokov neskôr, stretávame sa s Panóniou, ale už aj s „celým Uhorskom“. Panónia ako časť Uhorska je „rodiskom svätého biskupa Martina“ a „odľahlejšie končiny Uhorska“, teda kraje pri horách („u hôr“), sa uvádzajú v súvislosti s činmi sv. Svorada a Benedikta. To zrejme potvrdzuje, že starí Maďari „zaujímali vlasť“ postupne a od juhu. Najprv „zaujali“ Panóniu, potom – po smrti kráľa Štefana i po napísaní legendy Život svätých pustovníkov Svorada vyznávača a Benedikta mučeníka – „odľahlejšie končiny“. Na sklonku 9. storočia prišli najprv do pustatín v dnešnom východnom Maďarsku a do Panónie. Až v priebehu 30. a 40. rokov 10. storočia (940) sa dostali na líniu Bratislava – Nitra – Levice – Veľký Krtíš – Lučenec – Rimavská Sobota – Turňa – Michaľany. Ešte okolo roku 1050 prechádzala „slovensko-maďarská“ hranica južne od Michaloviec a Trebišova. A až pred koncom 11. storočia sa dostali k dnešnej slovensko-poľskej hranici. Teda Štefan sa až posmrtne stal najprv kráľom Panónov a potom aj kráľom Uhrov. Súviselo to s postupným obsadzovaním „odľahlejších končín“, „krajiny pri horách“ (u hôr), teda Uhorska.
Jeden z prvých kanonizovaných svätcov nášho národa, ktorého pozostatky sú uložené v kyjevskej Pečorskej Lavre, sa narodil v roku 983 na východnom Slovensku a umrel v roku 1043, teda len päť rokov po sv. Štefanovi. Napriek tomu, že v čase jeho narodenia, ale ešte ani v čase jeho smrti nebolo východné Slovensko pod správou starých Maďarov, a ešte o ďalších 28 rokov (do napísania Väčšej legendy svätého Štefana kráľa) sa tradovalo, že Štefan bol „len“ kráľom Panónov, onen svätý sa volá '''Mojsej Uhrín''', Mojžiš Uhorský. Prečo? Lebo napriek tomu všetkému predsa len pochádzal z – Uhorska? Z krajiny pri horách?
Ponúka sa celkom legitímna otázka:
Legendy o údajnej súvislosti Maďarov so [[Sumer]]mi a [[Huni|Hunmi]] väčšina vedcov odmieta. V stredoveku si však často ľudia omylom mysleli - maďarskí historici sa tomu nebránili -, že Maďari sú potomkovia Hunov a/alebo [[Avari|Avar]]ov, pretože mali rovnaký kočovnícky a koristnícky spôsob života. Dosiaľ tomu veria predstavitelia SMK, ktorí sa zúčastnili na odhalení sochy "Božieho biča" '''Attilu v Čičove'''. Je to vraj jediná socha na svete tomuto lídrovi koristníckych kočovníkov.
Po príchode do Karpatskej kotliny v počte asi 100 000/200 000/250 000 osôb sa podľa jedného z ich kmeňov - Megyer/Meďer - začali nazývať [[Maďari]] - a nie Uhri. Uhrami bolo pôvodné obyvateľstvo krajiny pri horách, ako o tom hovoria starší slovenskí historici. Za Uhra a nie Maďara sa považoval Franz (Franziskus) Liszt, ktorý mal slovenské korene. Je jeho urážkou, ak niekto ho označuje za "maďarského skladateľa".
|