|
==Hierarchia==
Na čele kláštora stál opát, predstavený monastických kláštorov. Na rozdiel od kanonických kláštorov, na ktorých čele stál prepošt. Funkciu opáta uprednostňoval aj svätý Norbert, ale keď ho zvolili za predstaveného kláštora Panny Márie v [[MagdenburgMagdeburg]]u, ostal pri tam zaužívanom titule prepošta. Aj keď dával prednosť mníšskemu spôsobu života, urobil tak preto, lebo stál na čele kapituly. Neskôr tituly opát/prepošt kláštory používali podľa územia. Na západe Európy to boli opáti, v nemeckých krajinách aj v Uhorsku prepošti. Aj ďalšie funkcie mali premonštráti rovnaké ako v iných kláštorných komunitách: bol tu zástupca opáta/prepošta [[prior]], [[subprior]] riadil bohoslužby, [[circator]] dozeral na mníchov, či dodržujú každodenné povinnosti, [[cantor]] a [[succentor]] viedli chorálny spev, sacrista - [[kostolník]], [[provisor]] bol správcom majetku kláštora, [[cellarius]] zabezpečoval potraviny, [[vestarius]] sa staral o ošatenie a obuv pre spolubratov, canonicus hospitalis sa staral o pútnikov a chorých, [[portarius]] - vrátnik, [[armaritus]] - knihovník, magister clericorum bol predstavený klerikov. Boli tu aj [[konverš]]ovia, laickí bratia, čo boli v skúšobnej lehote a starali sa o hospodárstvo kláštora. A už vyššie spomenutí donáti.
Rád, ktorého najvyšší predstavený - generálny opát- sídlil až do roku [[1790]] v Prémontré, sa veľmi rýchlo rozšíril po celej Európe. Stanovy rádu sú akousi syntézou kánonického a monastického života, ktorého základ tvorí regula sv. Augustína. Hlavné poslanie rehoľníkov je v slávení slávnostnej bohoslužby, v eucharistickej a Mariánskej úcte, kajúcnom živote a apoštoláte formou farnej duchovnej správy.
|
