Walther Hermann Nernst: Rozdiel medzi revíziami

|Dátum úmrtia = [[18. november]] [[{{duv|1941]]|11|18|1864|6|25}}

'''Walther Hermann Nernst''' (* [[25. jún]] [[1864]] – † [[18. november]] [[1941]]) bol [[Nemecko|nemecký]] [[chemik]], ktorý pomohol vytvoriť modernú fyzikálnu chémiu. Je nositeľom [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] za rok [[1920]]. Nernst pracoval v oblastiach [[elektrochémia|elektrochémie]], [[termodynamika|termodynamike]] a [[fotochémia|fotochémie]]. Je známy pre svoju [[NernstováNernstova rovnica|Nernstovu rovnicu]].

Nernst sa narodil v Briesene, Prusko. Vyštudoval [[fyzika|fyziku]] a [[matematika|matematiku]] na Univerzitách v [[Zurich]]u, [[Berlín]]e a v [[Graz]]i. Po nejakom čase pracovania v Leipzigu, založil Inštitút Fyzikálnej chémie a Elektrochémie v [[Gottingen]]e. Nernst vynašiel v roku [[1898]] [[Nernstova lampa|Nernstovu lampu]], eletrickúelektrickú lampu ktorá využívala žeravý keramický hrot (nástupca [[uhlíková lampa|uhlíkatej lampy]] a prekurzora u žieravých lampách). Nernst skúmal [[osmotický tlak]] a elektrochémiu. Okolo [[1906]] založil to, čo nazval „tepelná teória“, neskôr známu ako [[Tretia termodynamická veta|3. termodynamický zákon]] (ktorý popisoval správanie hmoty keď teplota dosiahne [[absolútna nula|absolútnu nulu]]).

V roku [[1920]], získal [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] za jeho prácu v oblasti termochémie. V roku [[1934]], sa stal riaditeľom FytikálnoFyzikálno-chemického Inštitútu v Berlíne, pozíciu opustil v roku 1933. Nernst sa neskôr venoval elektroakustike a astrofyzike.

* [[NernstováNernstova rovnica]]