Elyzejský palác: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
na urgrntnu upravu, jedna veta nestaci |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Élysée Palace 2009.JPG|thumb|Hlavná brána]]
'''Elyzejský palác''' ({{fra|Palais de l'Élysée}}) je budova v centre [[Paríž]]a,
Nachádza sa severne od rieky [[Seina]] v [[8. obvod (Paríž)|8. obvode]] v blízkosti [[Avenue des Champs-Élysées]] a [[Place de la Concorde]].
== Dejiny ==
Palác dal postaviť v rokoch [[1718]] - [[1722]] [[Henri-Louis de la Tour d'Auvergne]], gróf z Evreux. Staviteľom bol podľa svojich plánov [[architekt]] [[Armand-Claude Mollet]].
Po smrti prvého majiteľa v roku [[1753]] získala palác [[Madame de Pompadour]], ktorá dala jeho [[interiér]]y prerobiť. [[Anglický park]] bol podľa jej predstáv zväčšený a rozšírený o [[kolonáda|kolonády]], [[arkáda (architektúra)|arkády]] a [[labyrint]]. V tej dobe bola už roky oficiálnou [[metresa|metresou]] kráľa [[Ľudovít XV.|Ľudovíta XV.]], ktorý rezidenciu v roku [[1764]] zdedil a využíval ju na ubytovanie svojich oficiálnych návštev a neskôr ako obrazáreň. V roku [[1773]] palác predal bankárovi, ale jeho vnuk [[Ľudovít XVI.]] ho získal v roku [[1786]] naspäť a daroval svojej sesternici, vojvodkyni Bourbónskej.
Počas [[Francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcie]] bola vojvodkyňa v apríli [[1793]] uväznená a palác s novým menom ''Hôtel de Bourbon'' bol najskôr prázdny a neskôr využívaný ako sklad nábytku a väzenie. V roku [[1797]] ho vojvodkyňa získala naspäť, ale neskôr odišla do [[exil]]u do [[Španielsko|Španielska]] a predala ho podnikateľskej rodine. V rokoch [[1798]] - [[1805]] v ňom boli súkromné byty.
V roku [[1805]] palác dostali [[Napoleon]]ova sestra [[Caroline Bonaparte|Caroline]] s manželom [[Joachim Murat|Joachimom Muratom]] a veľkolepo ho prestavali. Ešte dnes sa hlavné schodište (l’escalier d’honneur) volá „Muratovo schodište“ (Escalier Murat) a plesová sála „Muratov salón“. Prezident [[Georges Pompidou]] zvolával do Muratovho salónu zasandutia francúzskej vlády (Conseil des Ministres). V roku [[1806]] Napoleon menoval Murata veľkovojvodom z [[vojvodstvo Kleve|Kleve]] a [[veľkovojvodstvo Berg|Bergu]] a v roku [[1808]] kráľom [[Neapolské kráľovstvo|Neapola]]. Z tohto dôvodu Napoleon prevzal palác, ktorý v roku [[1809]] daroval po rozvode svojej bývalej manželke [[Joséphine de Beauharnais]], ktorá ho vlastnila do roku [[1812]]. Po [[bitka pri Waterloo|bitke pri Waterloo]] tu Napoleon [[22. júna]] [[1815]] podpísal svoju [[abdikácia|abdikáciu]].
V roku [[1816]] sa palác vrátil do vlastníctva [[Bourbonovci|Bourbonovcov]] a [[Ľudovít XVIII.]] ho daroval svojmu čerstvo ženatému synovcovi [[Karol Ferdinand Bourbonský|Karolovi Ferdinandovi]], vojvodovi z Berry, ktorý sa sem nasťahoval s manželkou [[Mária Karolína Neapolsko-Sicílska|Máriou Karolínou]]. Po smrti vojvodu v roku [[1820]] ho prevzal [[Ľudovít Filip Orleánsky]], posledný francúzsky kráľ.
[[Národné zhromaždenie (Francúzsko)|Národné zhromaždenie]] vyhlásilo palác [[dekrét]]om v roku [[1848]] za sídlo budúceho prezidenta [[Druhá Francúzska republika|Druhej republiky]]. Trvalo štyri roky než [[Ľudovít Napoleon Bonaparte]] (synovec Napoleona Bonaparte), bol zvolený za prvého prezdienta, ale v roku [[1852]] sa po štátnom prevrate vyhlásil za cisára. Až v roku [[1870]] po zajatí v prehratej [[prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojne]] bol zvrhnutý a vo Francúzsku bola vyhlásená po tretíkrát [[republika]]. Aj keď prvý prezident [[Tretia Francúzska republika|Tretej republiky]], [[Adolphe Thiers]], ešte úplne neúradoval z Elyzejského paláca, bol od roku [[1873]] definitívne oficiálnym sídlom úradu hlavy štátu. Prezidentovo sídlo, s nábytkom od [[dizajnér]]a [[Philippe Starck|Philippa Starcka]], je na prvom poschodí.
[[22. januára]] [[1963]] tu podpísali [[Charles de Gaulle]] a [[Konrad Adenauer]] [[Elyzejská dohoda|Elyzejskú dohodu]].
== Pozri aj ==
Řádek 14 ⟶ 30:
== Zdroj ==
{{Preklad|
| |||