Herkules (súhvezdie): Rozdiel medzi revíziami

'''Herkules''' (Hercules) je piate najväčšie [[súhvezdie]] z 88 súhvezdí modernej [[astronómia|astronómie]]. Bolo aj jedným zo 48 súhvezdí zavedených [[Ptolemaios|Ptolemaiom]]. Bolo pomenované po rímskom mene, po gréckej mytologickej postave [[Herakles|Herkulovi]] (Heraklovi). [[Asterizmus]] ''Kľúčový kameň'' tvorí spojnica štyroch hviezd tohto súhvezdia: ε - ζ - η - π - ε.

Herkules, zrejme najslávnejší grétskygrécky hrdina bol syn krásnej pozemšťanky [[Alkmena|Alkmeny]] a najvyššieho boha [[Zeus|Dia]]. OOd svojho otca dostal do vienka silu, nebojácnosť a slávu, nebol však [[nesmrteľnosť|nesmrteľný]]. Zeus ho preto chcel ako dojča priložiť k prsiam svojej manželky [[Héra|Héry]], aby sa napil božského mlieka a tak nesmrteľnosť získal nesmrteľnosť. Mlieko, ktoré vytieklo z Hérinho prsníka, je dodnes na oblohe viditeľné ako [[Mliečna cesta]].

Diova manželka Héra prenasledovala Herkula od jeho narodenia prenasledovala. Poslala na novorodenca dva hady, ale Herkules bol už ako dieťa veľmi silný a hady zabil. Keď vyrástol, musel vďaka Hére slúžiť mykénskemu kráľovi, ktorý mu dal celkove 12 ťažkých úloh, napríklad zabitťzabiť nemejského leva, zabitťzabiť [[Hydra|Hydru]], vyčistiť chliev kráľa Augeia, chytiť zúrivého krétskeho býka, doviesť pekelného trojhlavého psa [[Kerberos|KerbeaKerbera]], a napokon doniesť tri jablká zo záhrad [[Hesperidky|Hesperidiek]]. Všetkých dvanásť úloh Herkules splnil a vykonal ešte mnoho ďalších hrdinských činov. Svoj život ukončil na hore Oita, kde sa smrteľne ranený nechal upáliť. Nakoniec ho ale Zeus za jeho hrdinstvo odmenil nesmrteľnosťou a uviedol na [[Olymp]]. Zasnúbil ho so svojou dcérou [[Hebe]] a určil mu miesto na [[obloha|oblohe]] neďaleko Hydry, ktorú kedysykedysi premohol.

NajstaršímiNajstaršie civilizáciami bolcivilizácieho na oblohe znázorňovanýznázorňovali ako kľačiacikľačiaceho oborobra, zohýnajúcizohýňajúceho sa mladíkmladíka a podobne. Féničania v tomto súhvezdí videli svojho morského boha [[Melkarth]]a.

Delta Herculis má meno [[Sarin]]. V menšom ďalekohľade možno vidieť jej 1000-krát slabšieho sprievodcu 9. mag. a možno ich rozlíšiť s ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 6 cm. Tvoria však len optickú dvojhviezdu.

Ďalšími ľahko pozorovateľnými [[dvojhviezda]]mi sú [[gama Herculis|gama]] (zložky jasné 3,8 a 9,8 mag. vo vzdialenosti 41,6“; kappa [[Marsik]] (Marfik) 5,3 a 6,5 mag. vzdialené 28,4“; a [[zéta Herculis|zéta]]. Zložky hviezdy zétadzéta Herculis majú magnitúdu 2,9 a 5,5 mag. a ich stredná vzdialenosť je 1,6“. Keďže perióda ich obehu je len 34,5 roka, pozičný uhol a vzdialenosť sa rýchlo menia.

Dvojhviezda [[mí Herculis]] sa skladá z hlavnej zložky s magnitúdou 3,5 a sprievodcu 10. magnitúdy. Ich vzdialenosť je 33“. O niečo tesnejšou dvojhviezdou je [[ró Herculis]] s magnitúdami zložiek 4,5 a 5,5. Ich vzájomná vzdialenosť je 4“. Aj poľným ďalekohľadom sa dajú od seba odlíšiť hviezdy 36 a 37 Herculis, ktoré sa nachádzajú na juhozápadnom okraji súhvezdia. Ich jasnosť je 5,7 a 6,8 a vzájomná vzdialenosť 70´.

[[S Herculis]] je [[premenná hviezda]], ktorá mení svoju jasnosť od 6,4 do 13,8 mag. v perióde 307 dní. Má súradnice AR = 16h 52´, DEC = +14° 56,5´. [[68 Herculis]] alebo u Herculis je tesná zákrytová premenná hviezda. Mení jasnosť v rozsahu od 4,7 do 5,4 mag. Premenná je aj [[FN Herculis]], ktorá však v maxime dosahuje iba desiatu magnitúdu.

Najjasnejším [[deep-sky|objektom]] v tomto súhvezdí je [[guľová hviezdokopa]] [[M13]] (NGC 6205) nazývaná aj Veľká hviezdokopa v Herkulovi. Je to najjasnejšia guľová hviezdokopa na severnej oblohe a za dobrých pozorovacích podmienok ju možno vidieť ako hmlistý obláčik veľkosti mesačného disku jasný 5,7 mag. Obsahuje minimálne pol milióna hviezd. Asi 30  000 hviezd má jasnosť do 21. magnitúdy. V tejto hviezdokope sa nachádzajú aj premenné hviezdy vrátane [[cefeida|cefeíd]]. Zdanlivý priemer hviezdokopy je 25´, skutočný asi 110 [[svetelný rok|svetelných rokov]].

[[M92]] je ďalšia guľová hviezdokopa. Je o niečo menej jasná ako M13, má 6,4 mag. Vzdialená je 26  400 svetelných rokov a na oblohe zaberá plochu 11,2´. Leží v severnej časti súhvezdia. Napriek tomu, že sa hľadá ťažšie ako M13, stále patrí medzi najľahšie pozorovateľné guľové hviezdokopy celej oblohy. Ako celok sa dá uvidieť už [[poľný ďalekohľad|poľným ďalekohľadom]]. Má súradnice AR = 17h 17,1´, DEC = +43° 08´. Už výrazne slabšia je guľová hviezdokopa [[NGC 6229]]. Jej vzdialenosť od nás je okolo 80  000 [[ly]].

[[Planetárna hmlovina]] [[NGC 6210]] sa nachádza na súradniciach AR = 16h 44,5´, DEC = +23° 49´. Leží trochatesne nad spojnicou hviezd beta a delta, ale je dosť slabá, dosahuje približne len desiatu magnitúdu.

Súhvezdie Herkules leží v oblasti bohatej na hviezdy. Z tohto dôvodu je málo prehľadné. Základom jeho obrazca je „telo''telo Herkula'' alebo aj ''Kľúčový Herkula“kameň'', štvoruholník tvorený hviezdami ε - ζ - η - π - ε. Nachádza sa blízko [[Hlava Draka|Hlavy Draka]], západne od [[Vega|Vegy]] a východne od [[súhvezdie Severná koruna|Severnej koruny]]. Hviezdne mapy sú jednotné len v zakreslení štvoruholníka a ostatné spojnice sa kreslia v rôznych mapách odlišne. Súhvezdie je sčasti [[cirkumpolárne súhvezdie|cirkumpolárne]] a sčasti letné.