'''Anton Baláž''' (* [[20. september]] [[1943]], [[Lehota pod Vtáčnikom]]) bolje slovenský prozaik, televízny a filmový scenárista, rozhlasový dramatik, publicista. ▼
{{na úpravu}}
Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor žurnalistika. Po skončení štúdia sa stal redaktorom, neskôr šéfredaktorom spoločenského týždenníka Sloboda. Po novembri 1989 bol šéfredaktorom Slovenského denníka. V rokoch 1993-94 pracoval v Kancelárii prezidenta SR. V súčasnosti pracuje v Literárnom informačnom centre. Žije v Bratislave.
▲'''Anton Baláž''' (* [[20. september]] [[1943]], [[Lehota pod Vtáčnikom]]) bol slovenský prozaik, televízny a filmový scenárista, rozhlasový dramatik, publicista.
Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor žurnalistika, a venoval sa novinárskemu povolaniu. Po skončení štúdia sa stal redaktorom, neskôr šéfredaktorom spoločenského týždenníka Sloboda. Po novembri 1989 bol šéfredaktorom Slovenského denníka. V rokoch 1993-94 pracoval v Kancelárii prezidenta SR. V súčasnosti pracuje v Literárnom informačnom centre. Žije v Bratislave. Po zošrotovaní debutu ''Bohovia ročných období'' oficiálne vstúpil do literatúry historickými románmi ''Sen pivníc'' a ''Tiene minulosti''. Spoločenskými problémami sa zaoberá v románoch ''Skleníková Venuša'' a ''Tu musíš žiť (oba boli sfilmované)''. Obraz posledných rokoch totalitného režimu prináša jeho román ''Chirurgický dekameron''. V poviedkových knihách ''Hijó, kone Stalinove!, Kronika šťastných zajtrajškov'' a najmä v románe ''Tábor padlých žien'' začína v Balážovej poetike prevládať groteskné a fantastické vnímanie reality. Tábor padlých žien je karnevalizovaným obrazom ”historickej likvidácie” prostitúcie na Slovensku v päťdesiatych rokoch. Popri erotickej bujnosti má príbeh aj orwellovský rozmer: ukazuje svet, v ktorom sa presadzuje zvrátená filozofia sociálneho inžinierstva, spoločnosti ako mraveniska, kde každá trieda i skupina ľudí plní vopred určenú historickú úlohu a neposlušným hrozí likvidácia v táboroch. Román zaznamenal veľký čitateľský ohlas a predstavuje jeden z umeleckých vrcholov jeho doterajšej tvorby. V druhej polovici 90. rokov Baláž objavuje pre svoju tvorbu novú tematickú oblasť: holokaust slovenskej židovskej komunity a povojnové osudy tých židov, ktorí prežili nemecké vyhladzovacie tábory a snažia sa nájsť nový zmysel života. Popri rozhlasových hrách ''Trhlina'', ''Oživovanie'' a ''Ofélia nie je mŕtva'', tragické osudy židovskej komunity sú tematickým ťažiskom aj v románe ''Krajina zabudnutia''. Je to príbeh stredoeurópskych židov snažiacich sa vysťahovať do Izraela – “krajiny zabudnutia” na traumy a ponižovanie, ktorému ich vystavili totalitné režimy v prvej polovici 20. storočia. V roku 2003 znova vyšla jeho prozaická prvotina ''Bohovia ročných období'', ktorá aj s odstupom troch desaťročí od prvého vydania pôsobí ako autentická výpoveď o živote vtedajšej mladej generácie. Jeho diela boli preložené do češtiny, nemčiny, poľštiny a ukrajinčiny.
Za román Tu musíš žiť získal Cenu Zväzu slovenských spisovateľov (1983). Za rozhlasové hry Žiť bez Adama, V hlbokom snehu vašej pamäti a Trhlina získal ceny a prémie na domácich i zahraničných festivaloch rozhlasových hier.
