Pavel Alexejevič Čerenkov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
aktualizácia, externé odkazy |
wikilinky |
||
Riadok 14:
P.A.Čerenkov pracoval v leningradskom Štátnom optickom ústave AV SSSR pod vedením S.I.Vavilova. Pri štúdiu luminiscencie kvapalín pod vplyvom žiarenia gama spozoroval v roku 1934 slabé belasé žiarenia, ktorého pôvodom sa ukázali sekundárne elektróny. Ukázalo sa, že na rozdiel od luminiscenčného žiarenia nezávisí od teploty a zhášajúcich prímesí. Vavilov urobil záver, že jeho zdrojom je strata energie samotných elektrónov. Teoretické vysvetlenie dali I.Je.Tamm a I.M. Frenkeľ, ktorí spolu s P.Čerenkovom dostali Nobelovu cenu za rok 1958 "for the discovery and the interpretation of the Cherenkov effect".
[http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cerenkovovo_%C5%BEiarenie Čerenkovove žiarenie] sa využíva v detektoroch vysokoenergeticých častíc. Aktívna zóna jadrových reaktorov alebo ich vyhorené palivové články chladené vodou sú efektným prejavom intenzívneho belasého Čerenkovovho žiarenia – niekoľkometrová vrstva vody neprepúšťa neutrónové a gama žiarenie, ale je opticky priezračná a dovoľuje bez rizika pozorovať vysokoaktívne materiály.
Ako mnoho rodín behom stalinských represií v Sovietskom zväze, prežíval Čerenkov osobnú tragédiu, v roku 1937 zatkli po druhýkrát jeho otca a o rok neskôr ho popravili. Paradoxne, Čerenkov bol dvakrát vyznamený Stalinovou cenou v roku 1946 a 1951.
| |||