Pavel Alexejevič Čerenkov: Rozdiel medzi revíziami

'''Pavel Alexejevič Čerenkov''' (* [[28. júl]] [[1904]], [[Voronež]], [[Rusko]] - † [[6. január]] [[1990]], [[Moskva]]) bol ruský ([[ZSSR|sovietsky]]) [[fyzika|fyzik]]. Je známy najmä vďaka objasneniu tzv. [[Čerenkovovo žiarenie|Čerenkovovho efektu]]. PodielalPodielaľ sa tiež na vývoji [[urýchľovač častíc|urýchľovača častíc]]. V roku [[1958]] mu bola za jeho vedecký prínos udelená [[Nobelova cena]] za fyziku.

P. A. Čerenkov pracoval v leningradskom Štátnom optickom ústave AV SSSR pod vedením [[Sergej Ivanovič Vavilov|S. I. Vavilova]]. Pri štúdiu [[luminiscencia|luminiscencie]] kvapalín pod vplyvom žiarenia gama spozoroval v roku [[1934]] slabé belasé žiarenia, ktorého pôvodom sa ukázali sekundárne elektróny. Ukázalo sa, že na rozdiel od luminiscenčného žiarenia nezávisí od teploty a zhášajúcich prímesí. Vavilov urobil záver, že jeho zdrojom je strata energie samotných elektrónov[[elektrón]]ov. Teoretické vysvetlenie dali I.Je.[[Igor Jevgeňjevič Tamm]] a I.M.[[Iľja Michajlovič FrenkeľFrank]], ktorí spolu s P. Čerenkovom dostali Nobelovuv cenuroku za1958 rok[[Nobelova 1958cena "forza thefyziku|Nobelovu discoverycena andza thefyziku]] interpretation"pre ofobjav theinterpetáciu Cherenkov[[Čerenkovovo effectžiarenie|Čerenkovho efektu]]".

[http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cerenkovovo_%C5%BEiarenie Čerenkovove[Čerenkovovo žiarenie]] sa využíva v detektoroch vysokoenergeticých častíc. Aktívna zóna jadrových reaktorov alebo ich vyhorené palivové články chladené vodou sú efektným prejavom intenzívneho belasého Čerenkovovho žiarenia – niekoľkometrová vrstva vody neprepúšťa neutrónové a gama žiarenie, ale je opticky priezračná a dovoľuje bez rizika pozorovať vysokoaktívne materiály.